Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

kožený príd.

1. vyrobený z kože: k-é rukavice, k. kufor, k. obal

2. upätý, odmeraný: k. výraz (tváre)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kožený

kožený -ná -né príd.

kožený -ná -né príd. ▶ vyrobený z opracovanej kože zvierat: k. kabát, opasok; kožená bunda, lopta, taška, sedačka; kožené topánky, nohavice, rukavice; kniha v koženej väzbekožená galantéria drobný spotrebný tovar vyrobený z kože

-ený/256058±41 2.26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 19349±30 červený/3266 prirodzený/2665 zelený/2420 studený/1990 drevený/1802±30 kožený/589 šialený/479 sklený/456 vytúžený/455 vznešený/326 nadšený/298 medený/279 nadprirodzený/275 (127/4049)

kožený p. odmeraný 1, neprirodzený 2


neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný


odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3


zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kožený príd. z kože urobený: k. kabát, k. kufor, k-á taška, k-é topánky, čižmy, k-é rukavice

koža ž. (kuaža, kvaže)
1. strsl, zsl, abov povrch tela vyšších živočíchov, pokožka; Tag ho chiťeu̯ (medveď) a s celej tvári mu kožu zvliekou̯ dolu (Kľak NB); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); Tá lichva mala čemer, chutno pila vodu a koža jéj stvrdla jag drevo (Ružindol TRN)
L. husacá koža (Nitr. Hrádok NZ), husá koža (Lubina NMV), husí koža (Dúbravka BRA) - pupienky na koži pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky
F. svrbí ho koža (Hor. Lehota DK) - vyčíňa, a preto chce dostať bitku; má hrubú kvažu (Kameňany REV), má tvrdú kožu (Bošáca TRČ) - je necitlivý, veľa znesie; biť kozď a koža (Rim. Píla RS), bic kosc a koža (Rozhanovce KOŠ) - byť veľmi chudý; zaplaťiť kožou (Rim. Píla RS) - zaplatiť životom; iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - ide mu o život; naučet sa (niečo) na svojej koži (Tek. Breznica NB) - naučiť sa na vlastnej škode; nekceu̯ bi som buď v jeho koži (Hor. Lehota DK), ňesťev bich biď v jeho koži (V. Bielice TOP) - nechcel by som byť na jeho mieste; dif s kože neviskočev (Lukáčovce HLO), diu s koži neviskošiu̯ (Rim. Píla RS) - bol veľmi rozčúlený; vrieskala, aňi čo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi kričala; desiatú kožu bi zo šľeveka zdrau̯ (Rim. Píla RS) - bez zľutovania by oklamal, vykoristil; nespratac sa do vlasnéj kože (Brestovany TRN) - byť nespratný, samopašný; je v zléj koži (Bošáca TRČ) - je chorý; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - cudzí majetok netreba šetriť, z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá
2. strsl, zsl vypracovaná i nevypracovaná zvieracia koža
a. s kožušinou: Kože (z oviec) sa teraz predávajú, prvej kožuchi sa šili, chlapi noseli kožuchi s teho (Riečnica KNM); Maj brad dostál kvažu z medveda (Rochovce ROŽ)
L. valaská koža (Čadca) - vypracovaná ovčia kožušina s dlhou vlnou
b. garb., obuv. bez srsti (kožiarsky materiál): Pukanci boli gerbiari, čo tie kože virábali (Tek. Breznica NB); Ušeu̯ bi som ván topánki, ale ňeňi koží (Návojovce TOP); Stredu ból trh na kožu, surové kože virobené Brezováci najvác predávali (Trnava); brafčová koža (Brezová p. Brad. MYJ); hadzí koža (Malacky)
L. ševrová koža (Nitr. Hrádok NZ, Zavar TRN) - kozľacia na obuv; boksová koža (Myjava) - jemne vypracovaná teľacia; juchtová koža (Nitr. Hrádok NZ) - mäkká nepremokavá na výrobu obuvi; kordovánová koža (Brezová p. Brad. MYJ) - jemná farebná z barana al. kozy na obuv; spodná koža (Myjava), spotková koža (Sládečkovce ŠAĽ) - na podrážky; vrchová koža (Lipt. Hrádok LM), zvršková koža (Hubová RUŽ), vrchná koža (Myjava) - na výrobu zvrškov obuvi; ošvarovat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - odstraňovať zvyšky mäsa, blán z vnútornej strany kože; dať kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. naukladať surové kože do kade s trieslom
F. čertova koža (Dol. Mariková PB, Siladice HLO) - žart. silné plátno na kabáty, nohavice
3. strsl, čiast. zsl šupka
a. na ovocí al. obilnom zrne: Grísa sa mľela s kože, nahrubo sa mľela (Tvrdošín TRS); To je jakésik tvrdéj koži hrozno - má to zrnko tvrdú šupu (Suchá n. Par. TRN)
b. blana pod škrupinou vajca: koža (Prenčov BŠ, Dubovany PIE)
4. strsl, zsl šupový povlak na varenom mlieku: Ja mosím varené mlieko precieďaťi, moje ďecká ňesťejú káve kožu (Návojovce TOP); Koži je šecká masnota mléka (Brestovany TRN); kožä (Krivá DK)
5. kôra na (vŕbových) prútikoch: koža (St. Turá NMV, Kys. N. Mesto); kožený príd. k 2: Valasi si daľi aj kožení brusľík (Hruštín NÁM); Kúpeu̯ si kožené rukavice (Bánovce n. Bebr.); kožení šurec (Istebné DK)
L. koženie mechi (Istebné DK) - kováčske mechy; kožená zásťera (Kúty SKA) - kováčska zástera

kožený príd urobený z kože: kožene wrecka pre sol (BYTČA 1614); w truhly koženneg (BRATISLAVA 1667); labda kožena naduta skrze rurku (OP 1685); stolice kozenne operace (TRENČÍN 1713) potiahnuté kožou; cudo: koženi klobuk; uter: mech koženy (AS 1728); odděnj kožené proti strelbe (WU 1750); nosi zlte kožene spodky (PUKANEC 1788); scortea: kozeny kepenok proti dessti (LD 18. st)
F. taky sem zostal gako kožené wreco na ginowati aneb na mrazu (KB 1757) úžasom stuhnutý, zmeravený

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOŽENÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
STEBNÍK, okr. BARDEJOV – 3×;
BÁHOŇ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
LEHOTA, okr. NITRA – 1×;
ZOBOR (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

dve kožené záclony, ktoré deux rideaux de cuir, qui
koža a kožené výrobky cuir et articles en cuir
kožených výrobkov a obuvi de cuir et de chaussures
obuvi a koženého tovaru chaussures et articles en cuir
kožené vrecia, odpovedal sont des outres, répondit

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu