kožený príd.
1. vyrobený z kože: k-é rukavice, k. kufor, k. obal
2. upätý, odmeraný: k. výraz (tváre)
kožený -ná -né príd.
kožený -ná -né príd. ▶ vyrobený z opracovanej kože zvierat: k. kabát, opasok; kožená bunda, lopta, taška, sedačka; kožené topánky, nohavice, rukavice; kniha v koženej väzbe □ kožená galantéria drobný spotrebný tovar vyrobený z kože
kožený p. odmeraný 1, neprirodzený 2
neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krása • násilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývin • nezvyčajný • zvláštny • čudný • cudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasom • deformovaný • degenerovaný • anomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubov • nenormálny • kniž.: abnormálny • anormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecí • chorobný • nezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmu • zvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžby • zried.: protiprírodný • protiprirodzený
2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieraný • strojený • hraný • afektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimika • silený • nútený • násilný • umelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosť • vyumelkovaný • preumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná reč • upätý • kožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správanie • kŕčovitý • kniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmev • prepiaty • prehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť
p. aj neúprimný
odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby
2. p. pravidelný 3
zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre
kožený príd. z kože urobený: k. kabát, k. kufor, k-á taška, k-é topánky, čižmy, k-é rukavice
koža ž. (kuaža, kvaže) 1. strsl, zsl, abov povrch tela vyšších živočíchov, pokožka; Tag ho chiťeu̯ (medveď) a s celej tvári mu kožu zvliekou̯ dolu (Kľak NB); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); Tá lichva mala čemer, chutno pila vodu a koža jéj stvrdla jag drevo (Ružindol TRN) L. husacá koža (Nitr. Hrádok NZ), husá koža (Lubina NMV), husí koža (Dúbravka BRA) - pupienky na koži pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky F. svrbí ho koža (Hor. Lehota DK) - vyčíňa, a preto chce dostať bitku; má hrubú kvažu (Kameňany REV), má tvrdú kožu (Bošáca TRČ) - je necitlivý, veľa znesie; biť kozď a koža (Rim. Píla RS), bic kosc a koža (Rozhanovce KOŠ) - byť veľmi chudý; zaplaťiť kožou (Rim. Píla RS) - zaplatiť životom; iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - ide mu o život; naučet sa (niečo) na svojej koži (Tek. Breznica NB) - naučiť sa na vlastnej škode; nekceu̯ bi som buď v jeho koži (Hor. Lehota DK), ňesťev bich biď v jeho koži (V. Bielice TOP) - nechcel by som byť na jeho mieste; dif s kože neviskočev (Lukáčovce HLO), diu s koži neviskošiu̯ (Rim. Píla RS) - bol veľmi rozčúlený; vrieskala, aňi čo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi kričala; desiatú kožu bi zo šľeveka zdrau̯ (Rim. Píla RS) - bez zľutovania by oklamal, vykoristil; nespratac sa do vlasnéj kože (Brestovany TRN) - byť nespratný, samopašný; je v zléj koži (Bošáca TRČ) - je chorý; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - cudzí majetok netreba šetriť, z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá 2. strsl, zsl vypracovaná i nevypracovaná zvieracia koža a. s kožušinou: Kože (z oviec) sa teraz predávajú, prvej kožuchi sa šili, chlapi noseli kožuchi s teho (Riečnica KNM); Maj brad dostál kvažu z medveda (Rochovce ROŽ) L. valaská koža (Čadca) - vypracovaná ovčia kožušina s dlhou vlnou b. garb., obuv. bez srsti (kožiarsky materiál): Pukanci boli gerbiari, čo tie kože virábali (Tek. Breznica NB); Ušeu̯ bi som ván topánki, ale ňeňi koží (Návojovce TOP); Stredu ból trh na kožu, surové kože virobené Brezováci najvác predávali (Trnava); brafčová koža (Brezová p. Brad. MYJ); hadzí koža (Malacky) L. ševrová koža (Nitr. Hrádok NZ, Zavar TRN) - kozľacia na obuv; boksová koža (Myjava) - jemne vypracovaná teľacia; juchtová koža (Nitr. Hrádok NZ) - mäkká nepremokavá na výrobu obuvi; kordovánová koža (Brezová p. Brad. MYJ) - jemná farebná z barana al. kozy na obuv; spodná koža (Myjava), spotková koža (Sládečkovce ŠAĽ) - na podrážky; vrchová koža (Lipt. Hrádok LM), zvršková koža (Hubová RUŽ), vrchná koža (Myjava) - na výrobu zvrškov obuvi; ošvarovat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - odstraňovať zvyšky mäsa, blán z vnútornej strany kože; dať kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. naukladať surové kože do kade s trieslom F. čertova koža (Dol. Mariková PB, Siladice HLO) - žart. silné plátno na kabáty, nohavice 3. strsl, čiast. zsl šupka a. na ovocí al. obilnom zrne: Grísa sa mľela s kože, nahrubo sa mľela (Tvrdošín TRS); To je jakésik tvrdéj koži hrozno - má to zrnko tvrdú šupu (Suchá n. Par. TRN) b. blana pod škrupinou vajca: koža (Prenčov BŠ, Dubovany PIE) 4. strsl, zsl šupový povlak na varenom mlieku: Ja mosím varené mlieko precieďaťi, moje ďecká ňesťejú káve kožu (Návojovce TOP); Koži je šecká masnota mléka (Brestovany TRN); kožä (Krivá DK) 5. kôra na (vŕbových) prútikoch: koža (St. Turá NMV, Kys. N. Mesto); kožený príd. k 2: Valasi si daľi aj kožení brusľík (Hruštín NÁM); Kúpeu̯ si kožené rukavice (Bánovce n. Bebr.); kožení šurec (Istebné DK) L. koženie mechi (Istebné DK) - kováčske mechy; kožená zásťera (Kúty SKA) - kováčska zástera
kožený príd urobený z kože: kožene wrecka pre sol (BYTČA 1614); w truhly koženneg (BRATISLAVA 1667); labda kožena naduta skrze rurku (OP 1685); stolice kozenne operace (TRENČÍN 1713) potiahnuté kožou; cudo: koženi klobuk; uter: mech koženy (AS 1728); odděnj kožené proti strelbe (WU 1750); nosi zlte kožene spodky (PUKANEC 1788); scortea: kozeny kepenok proti dessti (LD 18. st) F. taky sem zostal gako kožené wreco na ginowati aneb na mrazu (KB 1757) úžasom stuhnutý, zmeravený