Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i; máčať k-e; medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

hus(ac)ia k. zimomriavky; je (iba) kosť a k. veľmi chudý; pocítiť niečo na → vlastnej k-i; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda; expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný; báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie; mať → hrošiu k-u; vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu; niesť k-u na trh riskovať; expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kožný príd. k 1: k-é póry; k-á infekcia;

kožka -y -žiek ž.

1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa; jahňacie k-y

2. koža (význ. 3): k. na mlieku; ošúpať k-u z jablka šupu;

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
koža ‑e ‑í ž.; kožný

koža kože koží ž.

koža kože koží ž. 1.orgán pokrývajúci ľudské telo, sídlo vnímania tlaku, hmatu, chladu, tepla a bolesti, pokožka: belostná k.; vráskavá, scvrknutá, pružná k.; tetovaná k.; do bronzova opálená pekná k.; prekrvenie kože pomocou masáže; Chladný vzduch sa im zadieral pod nechty a vnikal pod kožu. [J. Kot]
2. ▶ vonkajšia pokrývka povrchu tela zvierat; stiahnutá opracovaná al. neopracovaná blanitá pokrývka zbavená srsti, používaná v garbiarstve a kožušníctve, kožka: bravčová, hovädzia, teľacia, ovčia, jahňacia, králičia k.; brúsená, šagrénová k.; sušiť, luhovať kože na ďalšie spracovanie; konzervovanie, farbenie koží; v koži viazaný výtlačok knihy; lôžko vystlané kožami; kabelka, topánky, rukavičky z pravej kože; imitácia kože náhrada pravej kože, syntetická koža; Potrhával plecami a pomaly sa vyvliekol z odevu ako had z kože. [A. Devečková]
3. ▶ stuhnutá horná vrstva, povlak vznikajúci najčastejšie po vychladnutí na povrchu niektorých pokrmov, kožka: na zohriatom mlieku, uvarenom pudingu, lekvári sa urobila k.
fraz. kričí/jačí/reve, akoby ho z kože drali kričí veľmi hlasno a prenikavo; báť sa o svoju kožu mať obavy o svoj život, o vlastnú existenciu; byť [iba/len] kosť a koža byť veľmi chudý, vychudnutý; dostať sa niekomu na/pod kožu a) nájsť slabé miesta, chyby niekoho s úmyslom využiť, zneužiť ich b) zistiť niečie zámery, odhaliť niekoho; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne niekoho okrádať, zdierať, vykorisťovať; husia/husacia koža zimomriavky (od chladu al. citového vzrušenia); chrániť si vlastnú kožu zachraňovať si život, vyhýbať sa nebezpečným situáciám; ide mu o [vlastnú] kožu ide mu o život; ísť s kožou na trh al. niesť kožu na trh riskovať; mať hrošiu kožu byť menej citlivý; nechcel by som byť v jeho koži bolo by nepríjemné byť na jeho mieste, v jeho situácii; nepredať/nedať lacno [svoju] kožu nevzdať sa bez boja, bez odporu; nevedieť sa vmestiť/vpratať do [vlastnej] kože byť neposedný, neposlušný; nie je vo svojej koži necíti sa dobre; [od radosti/od hnevu] ide z kože vyskočiť/vyletieť nadmerne prejavuje svoje city; piť na medvediu kožu tešiť sa z niečoho neistého; pocítiť/skúsiť/zažiť niečo na vlastnej koži osobne niečo prežiť, spoznať, skúsiť; premoknúť na kožu úplne zmoknúť; vlk v ovčej koži o niekom, kto sa pretvaruje, kto sa snaží byť navonok lepší, ako v skutočnosti je; vyviaznuť/vyjsť z niečoho so zdravou kožou bez ujmy na zdraví; zodrať/stiahnuť z niekoho aj kožu al. zodrať/stiahnuť niekoho aj z deviatej kože obrať niekoho o všetko ◘ parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom
zdrob.kožka; kožtička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: krehučká k. viečok; ostrihať si kožtičku okolo nechtov; jemná jahňacia k. na rukavičky; na lekvári sa urobila k.

-ža/64157±303 29.47: substantíva ž. N sg. 7939→7933
+18
−21
koža/2573 veža/2302 ruža/1494 ryža/817 ža/218 mreža/145 marža/141 chyža/52 kaluža/6→43
+5
−8
Temža/37 šarža/35 lyža/23 ža/12 (7/41)

koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v kožizastar. remeň: remeň na čižmyuseň (vyrobená surová koža) • šagrénhovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)

2. p. povlak 1


povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: kožakožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mliekupolitúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)

2. p. obliečka 3. p. poťah 1


zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po teletriaška: prebehla ním drobná triaškamráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mrázhovor. zima: preskočila ho zimazimnica (Sever)husacia/husia koža

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

koža, -e, -í ž.

1. bez mn. č. povrchové pletivo, blanitý povrch tela vyšších živočíchov: ľudská k. pokožka, mať bielu, jemnú, opálenú, zapálenú k-u; husia k. od zimy zhrubnutá pokožka; stiahnuť, odrať kožu zo zajaca, had sa vyzlieka zo starej k-e

je len kosť a koža veľmi chudý; premoknúť až do k-e (na k-u) celkom; skúsil to na vlastnej k-i sám to prežil; hovor.: nevprace, nevmestí sa do k-e je samopašný; ide z k-e vyskočiť je veľmi netrpezlivý; mať hrubú (hrošiu) k-u veľa zniesť; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; báť sa o svoju k-u o svoje postavenie, o život; odrať niekoho z poslednej k-e všetko mu vziať, ožobráčiť ho; neujde so zdravou k-ou bez úrazu, dostane výprask; reve, akoby ho z k-e dral veľmi;

2. vypracovaná i nevypracovaná koža al. kožušina zvierat: bravčová, hovädzia, teľacia, kozia k., hadia, jašteričia k.; medvedia, barania k. kožušina, vypracovať, farbiť k-u;

3. hovor. hustejší povlak na povrchu niektorých pokrmov: k. na lekvári, na mlieku, na káve;

kožný príd. k 1: k. pór, k-á choroba, k-á cieva, k-é farbivo

koža ž. (kuaža, kvaže)
1. strsl, zsl, abov povrch tela vyšších živočíchov, pokožka; Tag ho chiťeu̯ (medveď) a s celej tvári mu kožu zvliekou̯ dolu (Kľak NB); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); Tá lichva mala čemer, chutno pila vodu a koža jéj stvrdla jag drevo (Ružindol TRN)
L. husacá koža (Nitr. Hrádok NZ), husá koža (Lubina NMV), husí koža (Dúbravka BRA) - pupienky na koži pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky
F. svrbí ho koža (Hor. Lehota DK) - vyčíňa, a preto chce dostať bitku; má hrubú kvažu (Kameňany REV), má tvrdú kožu (Bošáca TRČ) - je necitlivý, veľa znesie; biť kozď a koža (Rim. Píla RS), bic kosc a koža (Rozhanovce KOŠ) - byť veľmi chudý; zaplaťiť kožou (Rim. Píla RS) - zaplatiť životom; iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - ide mu o život; naučet sa (niečo) na svojej koži (Tek. Breznica NB) - naučiť sa na vlastnej škode; nekceu̯ bi som buď v jeho koži (Hor. Lehota DK), ňesťev bich biď v jeho koži (V. Bielice TOP) - nechcel by som byť na jeho mieste; dif s kože neviskočev (Lukáčovce HLO), diu s koži neviskošiu̯ (Rim. Píla RS) - bol veľmi rozčúlený; vrieskala, aňi čo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi kričala; desiatú kožu bi zo šľeveka zdrau̯ (Rim. Píla RS) - bez zľutovania by oklamal, vykoristil; nespratac sa do vlasnéj kože (Brestovany TRN) - byť nespratný, samopašný; je v zléj koži (Bošáca TRČ) - je chorý; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - cudzí majetok netreba šetriť, z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá
2. strsl, zsl vypracovaná i nevypracovaná zvieracia koža
a. s kožušinou: Kože (z oviec) sa teraz predávajú, prvej kožuchi sa šili, chlapi noseli kožuchi s teho (Riečnica KNM); Maj brad dostál kvažu z medveda (Rochovce ROŽ)
L. valaská koža (Čadca) - vypracovaná ovčia kožušina s dlhou vlnou
b. garb., obuv. bez srsti (kožiarsky materiál): Pukanci boli gerbiari, čo tie kože virábali (Tek. Breznica NB); Ušeu̯ bi som ván topánki, ale ňeňi koží (Návojovce TOP); Stredu ból trh na kožu, surové kože virobené Brezováci najvác predávali (Trnava); brafčová koža (Brezová p. Brad. MYJ); hadzí koža (Malacky)
L. ševrová koža (Nitr. Hrádok NZ, Zavar TRN) - kozľacia na obuv; boksová koža (Myjava) - jemne vypracovaná teľacia; juchtová koža (Nitr. Hrádok NZ) - mäkká nepremokavá na výrobu obuvi; kordovánová koža (Brezová p. Brad. MYJ) - jemná farebná z barana al. kozy na obuv; spodná koža (Myjava), spotková koža (Sládečkovce ŠAĽ) - na podrážky; vrchová koža (Lipt. Hrádok LM), zvršková koža (Hubová RUŽ), vrchná koža (Myjava) - na výrobu zvrškov obuvi; ošvarovat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - odstraňovať zvyšky mäsa, blán z vnútornej strany kože; dať kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. naukladať surové kože do kade s trieslom
F. čertova koža (Dol. Mariková PB, Siladice HLO) - žart. silné plátno na kabáty, nohavice
3. strsl, čiast. zsl šupka
a. na ovocí al. obilnom zrne: Grísa sa mľela s kože, nahrubo sa mľela (Tvrdošín TRS); To je jakésik tvrdéj koži hrozno - má to zrnko tvrdú šupu (Suchá n. Par. TRN)
b. blana pod škrupinou vajca: koža (Prenčov BŠ, Dubovany PIE)
4. strsl, zsl šupový povlak na varenom mlieku: Ja mosím varené mlieko precieďaťi, moje ďecká ňesťejú káve kožu (Návojovce TOP); Koži je šecká masnota mléka (Brestovany TRN); kožä (Krivá DK)
5. kôra na (vŕbových) prútikoch: koža (St. Turá NMV, Kys. N. Mesto); kožený príd. k 2: Valasi si daľi aj kožení brusľík (Hruštín NÁM); Kúpeu̯ si kožené rukavice (Bánovce n. Bebr.); kožení šurec (Istebné DK)
L. koženie mechi (Istebné DK) - kováčske mechy; kožená zásťera (Kúty SKA) - kováčska zástera


kuaža p. koža


kvaže p. koža

koža [ko-, kô-, kú-] ž
1. povrch tela vyšších živočíchov: had kužy swu zbleka (!) (BV 1652); oleg wnitrné wěcy mezj kuožu hrize (SK 1697); (mučeníkov) za žiwota s kože draly (CO 17. st); prerazil kožu do krwe (N. MESTO n. V. 1746); gallum: koža zatwrdla, mozol (AP 1769); pren expr (obyč. v súvislosti so životom človeka) kdy nechcess posluchati, z kuože te widrieme (JELŠAVA 1687) silno zmlátime; (luteráni) Swaté ewangelium rabugu, když s nim zacházagu gako sswec s kožu natahugjce ho (PE 1764) svojvoľne meniac význam; zlostná žena kdyby vstala, vyzlékla by mne z kúže (PV 1793-96) vyvŕšila by sa na mne; s. spowed, pry ktereg hrjssnicy swe stare kože zwliecty magu (MiK 18. st) zbaviť sa hriechov, očistiť sa z nich
F. kdyz czlowiek w zlodieystwi popaden, gemv gde o kuzy (ŽK 1473) je ohrozený na živote; toliko koža a kosti na nem (SiN 1678) je veľmi chudý; trestany budu na chram boži y sweg wlastneg koži (TRENČÍN 1713) pokutou i telesne; (duchovným) ne o kožu, než o dussu gide (PP 1734) nezáleží im na živote; (povstalci) musá prijst o kúže (ASL 1747) stratiť život; w twogeg kožy ga bych nechcel sedet (HP 1747) byť na tvojom mieste; Bartolomeg nge toliko plasst, ale y swu wlastnu kožu w rukach tyranuw zanechal (MK 18. st) zahynul násilnou smrťou; toliko koža a kosti gest (KS 1763) veľmi chudý; (deti) pod kožu se wam smeju (MiK 18. st) potajomky; obawal se o kozu swogu (MK 18. st) o život; chudobnych lidy dobre z kože neoderu (WS 18. st) pripravia ich o všetok majetok; královi cins dat mosíš, bys ho mal v sebe pod koži s nosem vyrážati (ASL 18. st) bez ohľadu, kde ho zoženieš
2. stiahnutá koža zvierat, kožušina: (v pavúzke) nicz neni nez kuoze a drewo (ŽK 1473); koža vmrlčia krawska (LIETAVA 1612) zo zdochnutého zvieraťa; kože na buben (s. l. 1686); stolica s kozu obtahnuta (TRENČÍN 1713)
F. geden y druhy kožu za swu mity chtel (JASENO 1674) obaja chceli mať z niečoho čo najväčší osoh; ze žadneho howada dwe kože sa nederu (VRŠATEC 1685) nemožno požadovať nadmieru; baraňi kozu oblečeneho wlka rozeznali pretvarujúceho sa zlého človeka; wybor zemanstwa na wlču kozu widan byl napospas nepriateľom (PP 1734); dobře gest z cuzy kože krpce krágat (MKH 1799) z cudzieho žiť; zadneho polytowanj z owcamy nema, ale y tu kožu by z nich zwlekel, kdybj možne bjlo (CS 18. st) chcel by mať zo všetkého čo najväčší osoh
3. vrchný obal, šupka plodu: hled semena takoweho kupiti, ktere ma na sobie kužj (KORYČANY 1560); duracina persica: tvrde kuže breskyne (LD 18. st); kožný [-ní] príd k 1: wlhkost (tela) skrz kožnj prúduchy wyhnána býti měla (TiS 1788); -ečka, -ička, kožtička [-ti-, -či-] dem expr k 1, 2, 3: na ffutrowany czizem kossticek ssest (SOBLAHOV 1651); (plody) oblup od sskrupiniek aneb kossčičiek; war, pokudž se urobi čerwena kossčička (RT 17. st) povlak; tri kožečki na hrdla (ŽILINA 1719); kuracjho žaludka wnjtrnj kosstičky (HT 1760); tula: kuzicka (ML 1779)
L. massytá kúžečka po porodu rostahuge luno matky (ZK 1777) placenta; dostawagú na oči ssediwu aneb bilu kožtičku (VOv 1779) povlak, zákal; kosstycku (na slivkách) rosdrap (TK 18. st); cuticula, pellicula: kožčička (DSL 18. st); cuticula: kožka, kožička (PD 18. st)


kôža p. koža


kožčička, kožečka p. koža


kožička p. koža


kožný p. koža


kožtička p. koža

Koža_1 Koža Koža_2 Koža Koža_3 Koža
koža
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) koža
G (bez) kože
D (ku) koži
A (vidím) kožu
L (o) koži
I (s) kožou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kože
G (bez) koží
D (ku) kožiam
A (vidím) kože
L (o) kožiach
I (s) kožami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOŽA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 68×, celkový počet lokalít: 25, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 10×;
ZÁSTRANIE (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 5×;
GALANTA, okr. GALANTA – 4×;
HORNÝ VADIČOV, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 4×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 4×;
ČEREŇANY, okr. PRIEVIDZA – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
DOLNÝ VADIČOV, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 3×;
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a suchá ako vypracovaná koža et sèche comme un cuir tanné
kapsu z lakovanej kože sac de cuir verni
kože červenú, čiernu alebo bielu rouge, noire ou blanche
kože : metóda in vivo cutanée : méthode in vivo
kože z ich dobytka cuir de leurs boeufs
kožu z tuleňa, čo la peau du phoque que
šupiny na jeho koži les écailles de sa peau
z antilopej kože, vyšité en cuir de coudou, brodé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu