koťuha -y -ťúh ž. expr. (obyč. nadávka) lapaj, huncút, beťár
koťuha -hy koťúh ž.
koťuha -hy koťúh ž. expr. 1. ▶ prešibaný (obyč. mladý) človek, ktorý sa vie vždy vynájsť, šibal, šibalka; syn. huncút, huncútka: Ej, koťuhy ste vy, vyšibané koťuhy. [R. Fabry]; Raz-dva ma spoznali, koťuhy, také počerné dievčiská. [L. Ťažký]; Chlapci to boli mladí a riadne koťuhy. [Slo 2002] 2. ▶ kto al. čo vyvoláva zlosť, hnev, potvora (často nadávka); syn. paskuda, pačmaga, pľuha: Traste sa, vy odkundesi, koťuhy, darmožráči. [J. Kot]; Pochopila som, že električka - koťuha akási - sa rozhodla trucovať. [V. Komorovská]; Drobná koťuha menom ploskáčik pagaštanový začala na konci minulého storočia ničiť aj stredoeurópske stromy. [VNK 2002]
koťuha p. samopašník
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
koťuha, -y, -ťúh ž. expr. (nadávka) lapaj, darebák, naničhodník: Nenazdal si sa, koťuha, že ma tu nájdeš! (Kuk.)
koťuha ž. 1. strsl, expr. ničomník, šibal, huncút (i nadávka): Taká koťuha koťuhácka! (Prievidza); To vám bou̯ koťuha chlapec (Košťany n. Tur. MAR); Taľiaňi - koťuhi strieľaľi ftoďi po mňe (Brezno); Tot chlab je strašná koťuha (Kameňany REV) 2. expr. pažravý, pahltný človek: Taká koťuha, ždi bi to ľen koťilo, kebi malo čo! (Mošovce MAR) To je taká koťuha kotná! (Martin n. Žit. ZM) 3. (veľká) noha: Fuj, jaké má ti kotuhi špinavé! (Bzince p. Jav. NMV) 4. expr. neprimerane veľká obuv: Čo sis to obula, jaké koťuhi?! (Bošáca TRČ)
koťuha ž maď expr pes: mystrowy, čuo kottyuhu skapanu z mesta wypratal; tomuže od besnych kotjuch (ŽILINA 1700); canis: pes, koťuha (CL 1777); canis: kotuha, pes (LD 18. st)