košeľa -e -šieľ ž.
1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.; skautská k.
2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.
● dal by aj poslednú k-u všetko; bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší; → zvyk je železná k.;
košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);
košieľka -y -ľok ž. zdrob.
košeľa -le košieľ ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ prevažne mužské a chlapčenské oblečenie pokrývajúce hornú časť tela (trup a ruky), obyč. s golierom a vpredu na zapínanie: flanelová, bavlnená, hodvábna k.; k. s krátkymi, dlhými rukávmi; jednofarebná, pestrá, kockovaná, prúžkovaná, pásikovaná k.; biela pánska k.; skautská k. súčasť rovnošaty skautov; modrá zväzácka k. súčasť rovnošaty členov mládežníckeho zväzu v bývalom Československu v r. 1949 – 1989; obliecť si, rozopnúť si, vyzliecť si košeľu; prať, žehliť košele; zobrať si čistú košeľu; vyhrnúť si golier na košeli; aké číslo košele nosíš?; prišívať gombíky na košeľu; odložiť si lístok do vrecka na košeli; Stál v trenírkach a bez košele pred zrkadlom. [J. Lenčo]; Drsní chlapi v prepotených košeliach už dávno nie sú ideálom žien. [VNK 2000] □ hist. drôtená košeľa súčasť starovekého a stredovekého ochranného odevu z pevných oceľových krúžkov □ nočná košeľa odev určený na spanie, obyč. voľného strihu, s rozličnou dĺžkou 2. etnogr. ▶ horná časť mužského i ženského základného oblečenia, ktorá pokrýva trup a ruky, ušitá z domáceho plátna, obyč. v strede s rozstrihnutým rázporkom, súčasť ľudového kroja: pracovná konopná k.; sviatočná k. zdobená výšivkou; starý otec v ľanovej košeli ◘ fraz. čierne košele talianski fašisti; hnedé košele nemeckí nacisti; dal by aj poslednú košeľu a) so všetkým sa rozdelí b) je to veľký dobrák; prísť o poslednú košeľu prísť o všetko ◘ parem. bližšia košeľa ako kabát vlastný záujem je prednejší ako cudzí; zvyk je železná košeľa nie je jednoduché zbaviť sa navyknutých spôsobov ▷ zdrob. ↗ košieľka; košieľočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Vtedy synček hodoval v bielej košieľočke pod rodičovskými krídlami. [K. Jarunková]; Hneď sa zbehli žabky-babky, znášajú mu nové hábky, košieľočky. [Ľ. Podjavorinská]
košeľa, -le, -šiel ž. druh bielizne, ktorá sa nosí priamo na tele: nočná, denná, pánska, plátenná, hodvábna, vyšívaná, slovenská k.; drôtená k. (stredovekého rytiera)
● zvyk je železná košeľa (prísl.) navyknutých spôsobov sa človek ťažko zbaví; nedostala ani k-e nič, nijakú výbavu; dal by aj poslednú k-u všetko; bližšia košeľa ako kabát (porek.) bližší vlastný záujem ako cudzí;
košeľový príd.: k. golier na košeli, k. hodváb, k-á látka na košeľu, k-á blúza strihu ako pánska košeľa;
košieľka, -y, -ľok ž. zdrob. expr.
(jedna) košeľa; (bez) košele; (ku) košeli; (vidím) košeľu; (ó) košeľa!; (o) košeli; (s) košeľou;
(štyri) košele; (bez) košieľ; (ku) košeliam; (vidím) košele; (ó) košele!; (o) košeliach; (s) košeľami;