Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.; skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

dal by aj poslednú k-u všetko; bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší; zvyk je železná k.;

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
košeľa ‑e ‑šieľ ž.; košeľový; košieľka ‑y ‑ľok ž.

košeľa -le košieľ ž.

košeľa -le košieľ ž.lat.⟩ 1. ▶ prevažne mužské a chlapčenské oblečenie pokrývajúce hornú časť tela (trup a ruky), obyč. s golierom a vpredu na zapínanie: flanelová, bavlnená, hodvábna k.; k. s krátkymi, dlhými rukávmi; jednofarebná, pestrá, kockovaná, prúžkovaná, pásikovaná k.; biela pánska k.; skautská k. súčasť rovnošaty skautov; modrá zväzácka k. súčasť rovnošaty členov mládežníckeho zväzu v bývalom Československu v r. 1949 – 1989; obliecť si, rozopnúť si, vyzliecť si košeľu; prať, žehliť košele; zobrať si čistú košeľu; vyhrnúť si golier na košeli; aké číslo košele nosíš?; prišívať gombíky na košeľu; odložiť si lístok do vrecka na košeli; Stál v trenírkach a bez košele pred zrkadlom. [J. Lenčo]; Drsní chlapi v prepotených košeliach už dávno nie sú ideálom žien. [VNK 2000]hist. drôtená košeľa súčasť starovekého a stredovekého ochranného odevu z pevných oceľových krúžkov □ nočná košeľa odev určený na spanie, obyč. voľného strihu, s rozličnou dĺžkou
2. etnogr. ▶ horná časť mužského i ženského základného oblečenia, ktorá pokrýva trup a ruky, ušitá z domáceho plátna, obyč. v strede s rozstrihnutým rázporkom, súčasť ľudového kroja: pracovná konopná k.; sviatočná k. zdobená výšivkou; starý otec v ľanovej košeli
fraz. čierne košele talianski fašisti; hnedé košele nemeckí nacisti; dal by aj poslednú košeľu a) so všetkým sa rozdelí b) je to veľký dobrák; prísť o poslednú košeľu prísť o všetko ◘ parem. bližšia košeľa ako kabát vlastný záujem je prednejší ako cudzí; zvyk je železná košeľa nie je jednoduché zbaviť sa navyknutých spôsobov
zdrob.košieľka; košieľočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Vtedy synček hodoval v bielej košieľočke pod rodičovskými krídlami. [K. Jarunková]; Hneď sa zbehli žabky-babky, znášajú mu nové hábky, košieľočky. [Ľ. Podjavorinská]

-eľa/222488±39 39.25: substantíva ž. N sg. 6716 nedeľa/5463 košeľa/1066 Ľubeľa/180 (2/7)

-ľa/602255±139 2.70: substantíva ž. N sg. 27980→27546
+68
−26
nedeľa/5463 Šaľa/4402 ľa/3997 chvíľa/3451 guľa/1524 tabuľa/1205 košeľa/1066 cibuľa/944→937
+7
−23
škatuľa/484 fazuľa/380 rehoľa/269 džungľa/267 fakľa/218 (89/3883)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

košeľa, -le, -šiel ž. druh bielizne, ktorá sa nosí priamo na tele: nočná, denná, pánska, plátenná, hodvábna, vyšívaná, slovenská k.; drôtená k. (stredovekého rytiera)

zvyk je železná košeľa (prísl.) navyknutých spôsobov sa človek ťažko zbaví; nedostala ani k-e nič, nijakú výbavu; dal by aj poslednú k-u všetko; bližšia košeľa ako kabát (porek.) bližší vlastný záujem ako cudzí;

košeľový príd.: k. golier na košeli, k. hodváb, k-á látka na košeľu, k-á blúza strihu ako pánska košeľa;

košieľka, -y, -ľok ž. zdrob. expr.

košeľa ž. (košuľa)
1. csl ľahká horná časť mužského oblečenia (nosená i ako súčasť ľudového kroja): Sä ždi doňesľi čistie košeľe a gati zo sipárňe a novie hábi, čuo do kostola (Žaškov DK): No a poton in na udomáš kúpiľi dar - chlapcon košeľu (Lišov KRU); Dlhia mu rukávi na košeli (Brusník REV); Chlapovi dávali do truhli gace volakedi, košelu (Ružindol TRN); Na tú košeľu bolo uš to dzesacpasnové plátno (Podmanín PB); Na košele babi narobeli platna, kelo chceli, pekneho (Riečnica KNM); Obrac košuľu narubi, naj ci z oči ňebudze! (Trhovište MCH)
L. žinková košela (Myjava) - letná košeľa; predzova košuľa (Kokšov-Bakša KOŠ), pačesna košuľa (Medzany SAB) - košeľa z domáceho plátna; patoľatova košuľa (Medzany SAB) - z kúpeného tenkého plátna; slovenská košeľa (Čierny Balog BRE), slovénská košela (Brestovany TRN, Siladice HLO, Kostolné MYJ) - mužská košeľa so širokými rukávmi a obyč. bohato vyšívaná; zlatová košela (Ružindol TRN) - mužská sviatočná košeľa vyšitá na obojku a rukávoch zlatou niťou; ňemecká košeľa (Čierny Balog BRE), nemecká košela (Hlboké SEN), uherská košela (Siladice HLO) - konfekčná s úzkymi rukávmi a dlhým driekom; źimušna košuľa (Torysa SAB) - teplá z flanelu, barchetu ap.
F. čo sa pcháž jako nemecká košela do rici! (Siladice HLO) - čo sa tisneš, natískaš; dau̯ bi aj košelu zo seba (Lutila KRE), dau̯ bi mu i ostatňu košuľu (Brezina TRB) - všetko by mu dal; najprv je ťelo a potom košela (Svätoplukovo NIT); bliša košuľa jag rekľik (Žakarovce GEL) - vlastný záujem je prednejší
2. csl druh spodnej bielizne: A čo ešťe ťenšuo plátno, s toho zme šili spotki chlapom aj košele ženám (Bzenica NB); Mi ženi zme nošeľi košuľu po koľena (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. košela na truki (Myjava) - zapínajúca sa spinkami; spodňa košuľa (Dl. Lúka BAR) - tričko
3. zried. koža dobytka so srsťou rozličného sfarbenia: Podľa košeľi mala krava meno (Detva ZVO); Jalovička mala takú istú košelu jag buják (Brestovany TRN); košeľový príd. k l: košelové plátno (Lovčice TRN); košeloví gombík (Malženice HLO)


košuľa p. košeľa

košeľa ž lat/nem, košuľa [-ula, -ila] lat
1. spodná bielizeň: do yedney kosvlie (BARTOŠOVCE 1554); sedem tenkich kossiel zenskich (LIPTOV 1573-80); kossele panczerowe (BÁNOVCE n. B. 1663) druh brnenia; kossele wrchnie y spodnie (BUDATÍN 1690); geho za rukaw kossele chitil (V. ČEPČÍN 1734); hanacka kossela; nemecku kosselu, uhersku kosselu (Kur 18. st) šitá podľa určitej módy
F. od holeho w trnj gsauc sam obleczenj kossule wiposstawa (BV 1652) vydiera; blyssa kossela nez doloman (PG 1656) vlastný záujem je prednejší ako cudzí; dluhssj sobota než neděle, kossele než kabat (KrG 1704) o obrátenom poriadku; smrť (mu) snadno kosselu ussige (GŠ 1758) zomrie; do posledniho halire, aneb jak jse vubec mluví, i tu košelu utraca (MB 1759) všetko; bárs bude v jednej košeli (PV 1786) o veľkej chudobe
2. spodné kňazské liturgické rúcho: gedna kossile pod ornat s kuklú (HRIČOV 1611); (rehoľník) počal albu aneb tu dluhu kossulu obliekati (MK 18. st); -ný príd: oblečess Áárona do kosselnych odewúw (KB 1757); kosselni rukawe (VoP 1760); košieľka [-(i)elka, -ilka], košuľka, košieľočka [-eč-], košielenka, košulička [-luč-]
1. dem k 1: diewczatu podussku a kossielku; kossilkj dwe bjelene (ŽILINA 1601; 1621); 3 paari hakliku, 12 lokti platna, 10 kossulucki (BARDEJOV 1646); donyesol záponku, kossielku y nowe presteradlo (ŽILINA 17. st); nadelali kossélek spodnych s kméntu (KB 1757); kosselecku tyenku (KC 1791); mnel kossulku na swatek (Pas 18. st); košelenku šiješ (AD 18. st)
L. cestu newinnosty hnedki z detinsku kossielku utratel sy (MiK 18. st) s detstvom
2. med zvyšky plodovej blany: kosselka, w niz se dite rodi (NP 17. st); žilná mazdrička, gako baby rykagj kosselka (ZK 1777)


košieľka p. košeľa


košila p. košeľa


košuľa, košuľka, košulička p. košeľa

košeľa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) košeľa
G (bez) košele
D (ku) košeli
A (vidím) košeľu
L (o) košeli
I (s) košeľou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) košele
G (bez) košieľ
D (ku) košeliam
A (vidím) košele
L (o) košeliach
I (s) košeľami

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako si vymieňame košeľu comme nous changeons de chemises
košeli alebo vo veľkej chemise ou en grande
košeľu a obráťte ho sa chemise et retournez -le
kríž i skrvavenú košeľu ma croix et ma chemise sanglante
medzi košeľou a telom entre sa chemise et sa chair
položila na košeľu dve elle posa sur la chemise deux
v košeli a s puškou en chemise et son arquebuse
v košeli, otvoril dvere en chemise, ouvrit sa porte
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu