koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.
1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho; k-á má byť tá medzera? aká veľká
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov; každý dostane (toľko), k. si zaslúži; spomína, s k-mi nádejami ta išiel
4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil
dosýta do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., do nasýtenia • do sýtosti • dochuti, pís. i do chuti: najesť sa dosýta, dochuti; dosýta, dochuti sa napočúval ľudovej hudby • do vôle: dosýta, do vôle sa vyspal • fraz. do dobrej vôle • fraz. expr. koľko duša ráči
hocikoľko vyjadruje ľubovoľný al. rozmanitý neurčitý počet, v ľubovoľnom množstve al. počte; nezáleží na tom, koľko; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom miery • hockoľko • koľkokoľvek: pomocníkov si nájde hocikoľko, hockoľko; zober si, koľkokoľvek budeš potrebovať • hovor.: bárkoľko • bárskoľko: kamarátov môže mať bárkoľko, bárskoľko • expr. koľko: nedostaneš nič, čo by si hocikoľko, koľko prosil
koľkokrát vyjadruje otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu • koľko ráz: Koľkokrát ti to mám povedať?; uvidíme, koľko ráz sa mu podarí zvíťaziť
koľko ráz p. koľkokrát
koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet? • koľkí • expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd? • koľké • expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave? • nár. koľme
2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkože • čo • čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával • expr.: ako veľa • ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil • expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma • nár. koľme
3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal
4. p. hocikoľko
ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostaneme • hovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko • hovor. expr.: ktožehoviekoľko • bohviekoľko • čertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)
2. p. veľa
koľkokrát i koľko ráz zám. prísl. opyt. al. vzťaž. pýtame sa ňou na počet opakovaných dejov; uvádza vzťažné i zvolacie vety a vyjadruje neurčitý počet dejov: Koľkokrát si to urobil? — Povedz, koľko ráz si zrušil slovo. (Kal.) Koľkokrát oľutujete, že ste neposlúchali. (Ráz.)
koľko zám. prísl.
1. v priamej al. nepriamej otázke sa ňou pýtame na počet al. množstvo, ako mnoho, aké množstvo: Koľko máš rokov? Koľko je hodín? Koľko práce si urobil? Koľko zarobíš?
● uhádol, vedel (vie), koľko bilo (bije) je mu jasné, o čo ide, čo je vo veci;
2. hovor. pýtame sa ňou na čas, ako dlho: Koľko ti trvalo, kým si to urobil?
3. uvádza vzťažné vety vyjadrujúce počet al. množstvo (často súvzťažná s prísl. toľko): Mohol sa najesť, napiť, koľko len chcel, koľko hrdlo ráči. — Pracuj, koľko vládzeš! — Koľko krajov, toľko obyčajov. (porek.) — Neplatí toľko (peňazí), koľko by sa malo. (J. Kráľ)
4. uvádza vety zvolacie, pričom vyjadruje veľmi veľké množstvo al. počet: A koľko ľahostajnosti, koľko cudzoty zazrelo na Štefana! (Fr. Kráľ) Koľko ráz som ťa na to upozorňoval!