Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.

1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho; k-á má byť tá medzera? aká veľká

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov; každý dostane (toľko), k. si zaslúži; spomína, s k-mi nádejami ta išiel

4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil

bohviekoľkokrát, bohviekoľko ráz, pís. i bohvie koľkokrát, bohvie koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné

bohviekoľko, pís. i bohvie koľko neskl., pl. N mužský živ. i -kí G -kých, mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité číslovkové

koľkokrát, koľko ráz zám. opytovacie číslovkové násobné

koľko neskl., pl. N mužský živ. i koľkí G -kých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný i koľké G -kých zám. opytovacie číslovkové

ktohoviekoľkokrát, ktohoviekoľko ráz, pís. i ktohovie koľkokrát, ktohovie koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné

ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko neskl. pl. N mužský živ. i -kí G -kých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité číslovkové

ktoviekoľkokrát, ktoviekoľko ráz, pís. i ktovie koľkokrát, ktovie koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné

ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko neskl. pl. N mužský živ. i -kí G -kých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité číslovkové

bohviekoľko neskl., mužský živ. i bohviekoľkí -kých, pís. i bohvie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva, neznámy, neurčitý počet, neznáme neurčité množstvo, ktoviekoľko (často so záporným hodnotením); syn. čertviekoľko: b. ešte treba urobiť; b. ho to stálo; to auto má už bohviekoľkého majiteľa; Na gibraltárskej skale sídli tridsaťtisíc ľudí a bohviekoľko opíc. [Pd 2001]
2. v záporných vetách ▶ vyjadruje obmedzenie množstva, nie veľa, ktoviekoľko: ani nás nie je b.; za takú robotu to nie je b.; Divákov tentoraz neprišlo do hľadiska bohviekoľko. [VNK 2003]

čertviekoľko neskl., mužský živ. i čertviekoľkí, pís. i čertvie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva (často so záporným hodnotením); syn. bohviekoľko: č. peňazí nakradol
2. ▶ v záporných vetách vyjadruje veľa, veľké množstvo, veľký rozsah: č. toho nemá; č. tam nezarobil

koľkokrát, koľko ráz zám. opytovacie číslovkové násobné 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na počet opakovaných dejov, činností: k. sa ešte stretneme?; k. som ťa poprosila o pomoc?; k. a na ako dlho chodíte von so psom?; k. za rok treba umyť okná?
2. expr. vo zvolacích vetách ▶ má citový význam a zdôrazňuje isté neoznačené množstvo, viac ráz, veľa ráz: k. sklamú deti rodičov!; k. sme nedostali to, čo sme potrebovali!; Koľko ráz sme utekali do hôr! [V. Mináč]; Koľkokrát sa vám v živote stane, že sa dostanete do situácie, ktorú dôverne poznáte! [InZ 2000]
3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, podmetovú, príslovkovú a obyč. odkazuje na isté množstvo, istú mieru (často súvzťažne toľkokrát - koľkokrát, toľko ráz - koľko ráz): toľkokrát vytiahne vreckovku, k. kýchne; príde toľko ráz, k. sa mu bude chcieť; zisti, k. sa nachádza 0‚25 kg v 4 kg; ani neviem, k. som ten film videla; Toľkokrát budem provokovať, koľkokrát budeš zadierať. [A. Chudoba]

koľko neskl., mužský živ. i koľkí -kých, mužský neživ., ženský a stredný koľké -kých zám. opytovacie číslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na počet, množstvo, kvantitu: k. je hodín?; k. údajov je potrebných?; k. stojí doprava?; do k. al. do koľkých rokov musia deti používať autosedačku?; koľkými jazykmi hovoríte?; koľkí chlapi pomôžu?; koľkých žiakov sa to týka?; koľké súhlasili?; spomedzi koľkých uchádzačiek ste vyberali?
2. expr. vo zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje veľký počet jedincov, veľké množstvo niečoho; ako veľa!, toľko!: k. napršalo!; k. nespravodlivosti!; a koľkí mu uverili!; koľké ženy mu naleteli! al. k. žien mu naletelo!; maličký tvor a k. radosti urobí!; koľké tímy odborníkov museli na tom pracovať!; Koľko nenávisti sa v ňom našlo! [J. Lenčo]
3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, podmetovú a odkazuje na počet, množstvo (často súvzťažne koľko - toľko, toľko - koľko): nedostaneš toľko peňazí, k. žiadaš; opýtajte sa, k. ich príde; nevieme, kto k. zarába; rob, k. vládzeš!; prispeli toľkými prostriedkami, koľké sa podarilo nazbierať; koľkí sa prihlásili, toľkí tú skúšku urobili; nemohol venovať tomu toľko času, k. chcel; Viete, koľko je dnes všelijakých rozdrapencov? [LT 2000]
4. iba neskl. koľko hovor. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na určenie dĺžky trvania nejakého procesu, ako dlho: k. trvala búrka?; k. sa letí?; k. tu už čakáte?; k. sa môžete zdržať?
◘ fraz. vedieť, koľko bije/udrelo pochopiť situáciu, o čo ide; všetci, koľko vás je (pri dôraznom upozornení al. výzve) všetci bez výnimky ◘ parem. koľko hláv, toľko rozumu koľko ľudí, toľko názorov; koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom čím viac cudzích jazykov ovládaš, tým si múdrejší, rozhľadenejší

ktohoviekoľko neskl., mužský živ. i ktohoviekoľkí -kých, ženský a stredný ktohoviekoľké -kých, pís. i ktohovie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva (často so záporným hodnotením); nevedno koľko; syn. bohviekoľko: nezvykol som si, hoci som v špitáli už k. dní; ktohoviekoľké príkoria musela vytrpieť
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plné al. veľké množstvo niečoho (záporom obmedzené), veľa: k. toho nenapísal; nemá k. nových nápadov; namýšľa si, že im k. dal

ktoviekoľko neskl., mužský živ. i ktoviekoľkí -kých, ženský a stredný ktoviekoľké -kých, pís. i ktovie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva (často so záporným hodnotením); nevedno koľko; syn. bohviekoľko: k. peňazí nakradol; ušlo nám už k. autobusov; Vidina zbohatnutia či obava z chudoby a ktovie koľké ešte úvahy nás sprevádzajú aj teraz. [KN 2002]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plné al. veľké množstvo niečoho (záporom obmedzené), veľa: nebolo tam k. ľudí; k. toho nemá; k. tam nezarobil; ani ona už nemá k. času

neviemkoľkokrát, neviemkoľko ráz, pís. i neviem koľkokrát, neviem koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné hovor. ▶ odkazuje na neurčitú násobnosť, na veľký počet opakovaní: ten film som videla neviemkoľkokrát; prosil ju o pomoc už neviem koľko ráz; aj keď budeš písať žiadosť neviem koľkokrát, nevyhovie ti; telefonujem na informácie neviem koľko ráz a nič; Strmý breh a zákruty, opäť breh, zákruty, to sa opakovalo neviemkoľkokrát. [PV 1999]

neviemkoľko neskl., pl. N mužský živ. i neviemkoľkí -kých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemkoľké -kých, pís. i neviem koľko zám. neurčité číslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva; syn. ktoviekoľko, ktoviekoľký: absolvovať n. očkovaní; bol členom správnej rady v neviemkoľkých spoločnostiach; pracuje v neviem koľkých robotách; prvým neviemkoľkým, ktorí prišli hneď, sľúbili odmenu; Vypil na oslave neviemkoľko pohárov a ani sa nepoďakoval. [V. Bednár]
2. ▶ označuje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; syn. čojaviemkoľko: musíš mať neviem koľko skúseností na takú prácu; Teraz každý zatvára na neviemkoľko zámkov. [VNK 2000]; Treba ísť cez neviemkoľko ľudí, aby niečo prešlo. [Šp 2006]
3. v záporných vetách ▶ označuje obmedzenie množstva, nie veľa: nepoznám neviemkoľkých športovcov; nebude už neviem koľko žiť; Nepotreboval ich [jednoduchých radostí] neviemkoľko. [R. Sloboda]

koľkokrát i koľko ráz zám. prísl. opyt. al. vzťaž. pýtame sa ňou na počet opakovaných dejov; uvádza vzťažné i zvolacie vety a vyjadruje neurčitý počet dejov: Koľkokrát si to urobil? — Povedz, koľko ráz si zrušil slovo. (Kal.) Koľkokrát oľutujete, že ste neposlúchali. (Ráz.)

koľko ráz p. koľkokrát

koľko zám. prísl.

1. v priamej al. nepriamej otázke sa ňou pýtame na počet al. množstvo, ako mnoho, aké množstvo: Koľko máš rokov? Koľko je hodín? Koľko práce si urobil? Koľko zarobíš?

● uhádol, vedel (vie), koľko bilo (bije) je mu jasné, o čo ide, čo je vo veci;

2. hovor. pýtame sa ňou na čas, ako dlho: Koľko ti trvalo, kým si to urobil?

3. uvádza vzťažné vety vyjadrujúce počet al. množstvo (často súvzťažná s prísl. toľko): Mohol sa najesť, napiť, koľko len chcel, koľko hrdlo ráči. — Pracuj, koľko vládzeš! — Koľko krajov, toľko obyčajov. (porek.) — Neplatí toľko (peňazí), koľko by sa malo. (J. Kráľ)

4. uvádza vety zvolacie, pričom vyjadruje veľmi veľké množstvo al. počet: A koľko ľahostajnosti, koľko cudzoty zazrelo na Štefana! (Fr. Kráľ) Koľko ráz som ťa na to upozorňoval!

keľko p. koľko

keľo p. koľko

koľko i koľo ráz neskl. zám. opyt. čísl. (kelko rázi, koľo rázi, keľo razi)
1. vyjadruje otázku zacielenú na počet (opakovaných dejov): Kólko rázi si neból ve škole? (Vištuk MOD); Keľo razi eśči śe ci mam pitac?! (Spiš. Podhradie LVO)
2. expr. vo zvolacích vetách vyjadruje veľký počet: Veru bruchu kelko rázi chrčalo! (Žarnovica NB)
3. uvádza vedľ. vetu príslov. pri časovom vzťahu opakovaných dejov: Keľo razi som šol do karčmi, ta furt som ho tam našol (Klčov LVO); Kólko rázi kebih ból bíval tam, mosél bi som velice merkuvat (Ružindol TRN)

koľko i koľo zám. opyt. číslov. (keľko; keľo)
1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na počet i množstvo: Pret kolko to muože biď rokmí? (Kráľ. Lehota LM); Keľko bolo ťeliec? (Detva ZVO); Kolko penazí potrebuješ? (Val. Belá PDZ); Keľo je hodzín? (Predmier BYT); Eśči budzem keľo vodi ľala? (Fintice PRE)
L. kerí koľo (Podmanín PB) - každý v inom množstve; kode keľko (Čelovce MK) - v rozličnom čase rozličné množstvo; tebe keľo, Hančo? (Vranov) - koľko máš rokov?; po kolko to predávali kilo? (Kostolné MYJ) - za akú cenu?; nevím kólko ci za to nemóžen dat! (Vištuk MOD) - nemôžem ti dať veľa; začali čerťi, kolko íh bou̯o, znášať kopce zemi (Podkonice BB) - všetci
2. pýtame sa ním na čas, ako dlho: Za kelo pajdete na zeleznici? (Brusník REV); Kólko trvá cesta peši do Šenkvíc? (Vištuk MOD);
3. uvádza vzťažnú vedľajšiu príslovkovú a predmetovú vetu (často súvzťažne so zám. číslov. toľko): Každá sa hrďila, keľko už má napraďenuo (Detva ZVO); No a tam sme si namotaľi, koľko chceľi (Podmanín PB); Kelko son mau̯, teľko son mu dau̯ (Sebechleby KRU); Zapaľeľi teľo švečki, keľo bulo v dome ľudzi (Rankovce KOŠ); Keľo si urobiu̯, teľo si zarobiu̯ (Hnúšťa RS)
F. kolko ludí, tolko chutí (Lukáčovce HLO) - každému inšie chutí; keľo budzeš hospodaric, teľo budzeš i jesc, varic (Humenné); keľko pánou, teľko žbánou (Detva ZVO) - každý má dostatok
4. expr. v zvolacích vetách vyjadruje veľmi veľký počet, množstvo: No a kelko sa s toho vimrvilo, veru tak! (Devičie KRU); A keľko ich poraňiľi, keľko ich krívalo! (V. Lom MK); A stavajú teras? Ój, pravda! A koľo! (Podmanín PB); Šak to uš keľo roki! (Sobrance)
5. gem ukazuje na kvantitu; toľko: O čom uš keľo diškurujeťe?! (Tisovec RS); Ďe sa kelo šmoce? (Sirk REV)

koľo, koľo ráz p. koľko

keľko p. koľko

koliko- p. koľko-

koľko [koľ-, keľ-], koliko zám prísl
1. v priamej al. nepriamej otázke sa ňou pýtame na počet al. množstvo: on dobre wye, kolko gesste dlzen (ZVOLEN 1592); kolyko se roku 1595 sribra vrobilo? (BOCA 1596); wedia-li, od kolko rokou na temto wrchu pocžalj rozrabati kopanice; kde ste, kolko was? (KRUPINA 1642; 1643); mitnik ma wyzwedeti, za koliko zlatych gest partgeky ((ZVOLEN) 1702); kdo tu zem oral, kolko pluhmy a kolko wolmy? (TURIEC 1731); kolko rokow mas? (M. UHERCE 1751); qvota est hora: koliko hodiň gest (KS 1763); kelko tich penazi bolo? (PUKANEC 1769)
L. k. ráz, razy, razu koľkokrát: kolko razi si strizila? (KRUPINA 1695); lavicu pri ohnisku kelko raz pribiu (S. ĽUPČA 1732 CM) niekoľkokrát; kolko razu hrichu sme se dopustili (MS 1758); wiznawa, že kolko raz wino pily (LIPTOV 1776) viackrát; brody na Orave kelko razy do roka čistit (treba) (MEDZIBRODIE 1776 LP) niekoľkokrát
2. uvádza vzťažnú vetu vyjadrujúcu počet al. množstvo: masa, korenya (dáme), kolko potreba bude (L. TRNOVEC 1576); (remeselníci) nemagy robotu wyce pryyati, než kolko mohu wyrobit (ŠTÍTNIK 1610); murina umiwag z midlom, kelko chcess, nezmigess mu ciernosti z twari (MK 18. st) hocikoľko; v spojení toľko - k. vyj. mieru: cechmister ma sobe tolko prisažnych wywolity, kolko potreba bude ukazowat (CA 1675); telko tebe zdravi posilam, kelko hvezd na nebe poziram (AD 18. st)
3. niekoľko, viacero: (zbojníci) komu try, komu kolko zlatych wzali (LADZANY 1598); od kelka roki mnie iest dlusen 68 zlotty (BARDEJOV 1656 E); dcera ze svogim muzom mna od kolka mnoho rokvov opatrovalj (T. DVORY 1738); živnosti, ktere sme mali od kolka sto rokov (NÁVOJOVCE 18. st)
L. k.-toľko trochu, niečo, málo: korita pre pecženj chleba kolko-tolko lepssie (ZVOLEN 1620); v uskosti nas kolko-tolko obveselit (ORAVA 1795 LP); kelko-telko z yreku prigaty (PUKANEC 18. st)