koľaj -e ž.
1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i
2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek
● vychodené k-e osvedčené postupy; vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania; odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať; → vybočiť z normálnych k-í; dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;
koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava
koľaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž.
koľaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž. 1. ▶ stopa vyhĺbená kolesami vozidla v mäkkej, často blatistej pôde: vyjazdená k.; plytké koľaje; Kedysi bolo menej ľudí, no všade veľa chodníkov a na každej ceste koľaje. [V. Šikula]; Spustili sa širokou cestou po pravej hlbokej koľaji. [R. Sloboda] 2. ▶ dva koľajnicové pásy pripevnené na drevené podvaly al. betónové podklady, slúžiace na pohyb koľajových vozidiel: železničné koľaje; koľaje električky, metra; hlavná, vedľajšia k.; Na štvrtej koľaji stojí osobný vlak druhej triedy s poschodovými vagónmi. [L. Ťažký] □ žel. odstavná koľaj slúžiaca na odstavenie súprav, ktoré v danom čase nejazdia; slepá koľaj ukončená koľajovým zarážadlom ◘ fraz. dostať sa na slepú koľaj ocitnúť sa v bezvýchodiskovej situácii; druhá koľaj niečo druhoradé; odsunúť niečo na vedľajšiu/bočnú koľaj nevenovať niečomu dostatočnú pozornosť; prehodiť/zaviesť reč/rozhovor na inú koľaj zmeniť tému; [kráčať, ísť, bežať] v zabehaných/vo vychodených koľajach konať zaužívaným spôsobom, po starom; vrátiť sa do starých/normálnych/vychodených/zabehaných koľají začať opäť konať zaužívaným, osvedčeným spôsobom; vybočiť z normálnych/vychodených koľají prestať konať zaužívaným, bežným spôsobom ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január)
koľaj p. trať 1
trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)
2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj
3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka
usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky
2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)
koľaj, -e ž.
1. kolesami vozidiel vyhĺbená stopa v mäkkej (napr. blatistej) ceste: Zahamované koleso zanechávalo po sebe belasú koľaj. (Vaj.)
● vybočiť z k-í každodenného života z pravidelného života; vrátiť sa do starých, vychodených k-í k starým, osvedčeným spôsobom konania; priviesť vec na dobrú k. na správnu cestu;
2. pár koľajníc na trati: vlak pristáva na druhej k-i; železničné k-e, k-e električky; slepá k. zakončená
● dostať sa na slepú k. do bezvýchodnej situácie; odsunúť niečo na vedľajšiu, na bočnú k. nevenovať dostatočnú pozornosť; zaviesť rozhovor na inú k. zmeniť predmet rozhovoru; vyšinúť niečo z normálnych k-í narušiť poriadok; vyšinúť sa, vyjsť z k-e, z k-í stratiť duševnú rovnováhu;
koľajový príd. k 2: k-é vozidlo pohybujúce sa na koľajach; k-á vzdialenosť medzi dvoma koľajami; k-á zábrana brvno položené priečne cez koľaje; k-é váhy na váženie vagónov; k-á doprava po koľajniciach
koľaj ž. (koľej) 1. kolesami nejakého vozidla vyhĺbená stopa v mäkkej (obyč. blatistej) ceste: Jedna tá koľaj bola hlpšia, nuš ťi nám ten vo_skoro prevalilo (Ležiachov MAR); Voz vinšol s koleji (Rochovce ROŽ); Na cesce sú huboké kolaje (Vaďovce MYJ); Voz na mekej cesce robi koľeje (Spiš. Štvrtok LVO) F. dau̯ sa na zlie koľaje (Hor. Lehota DK) - nesprávne koná; ledvá som ho do kolaje nahnav (Lukáčovce HLO) - prinútil, naučil primerane sa správať; šicko ma svoju koľej (Studenec LVO) - svoj poriadok; višél s kolaje (Bošáca TRČ) - pomýlil sa; dosta_do kolaje (Skalka n. Váh. TRČ) - dať do poriadku 2. železničná koľajnica: Velé dobrího štrku aj dreva pot tima koläjämí (Brusník REV); Toto drevo śe nacahalo na take vagoňiki a śe vicahalo po koľeji na gater (Smižany SNV) 3. trať: Robil tricecpejc roki na koľeji (Spiš. Štvrtok LVO)
kolej p. koľaj
koľaj [-aj, -ej], koľaja [-eja] ž (vyhĺbená) stopa po kolese: po kolagoch se lechssj tahne (KoB 1666); widel-li (svedok) w ten cžas wnowe sslepege aneb kolage woza (TURIEC 1677); robotniky ku wozeny chrastyanebo do kolag blatnatich kamenia (ŽILINA 1689); orbita: kolega (HD 1706-07); kolage pre weliku wodu poznati se nemohli (DUBNICA n. V. 1741); sedj na kolagj ptacsa (KC 1791) F. (odpadlíci) docela po gedneg kolagi pokračowali (PP 1734) zhodne, vo vzájomnej zhode; ze sweg obyčegneg kolege wystupuge (SlK 1766-80) zo svojho ustáleného spôsobu P. atpn Nicolaus Kolay (H. HRIČOV 1592 U1)
kolej- p. koľaj-