kočovníctvo -va s.
kočovníctvo -va s. 1. ▶ častá zmena svojho sídla; život bez stáleho obydlia, nomádstvo: dôvody zániku, zrušenia kočovníctva; prechod od pastierstva a kočovníctva k roľníctvu 2. expr. ▶ častá zmena miesta svojho pôsobenia (aj s potrebným zariadením): nútené k. za zamestnaním; pren. stranícke k. zmena v politickej orientácii, nestálosť v politických názoroch 3. expr. ▶ sťahovavý, potulný spôsob života; časté sťahovanie: V kočovníctve Američanov sa zakorenila nevyhnutnosť vlastniť auto. [NS 2001]
kočovník, -a, mn. č. -ci m. príslušník kočujúceho kmeňa, nomád: avarskí, maďarskí k-i; nájazdy k-ov;
kočovnícky príd.: k-e kmene kmene kočovníkov; k. život potulný;
kočovníctvo, -a str. sťahovavý, potulný spôsob života