koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.
koč koča pl. N koče m. ⟨maď.⟩ ▶ ľahký dopravný prostriedok ťahaný koňmi; syn. kočiar: panský krytý k.; kráľovský k.; pohrebný k.; bohato vyzdobené svadobné koče a povozy; koleso koča; k. s jedným koňom; jazda kočom, na koči; prenajať si k.; nasadnúť do koča; vysadnúť, vystúpiť, zísť z koča; dať zapriahnuť k., do koča; Za prepychovým kočom, na ktorom som sa viezol, tiahlo celé mesto. [J. Lenčo] ◘ parem. aj/i do koča, aj/i do voza a) vhodný na všednú i sviatočnú príležitosť b) (o žene) ktorá dokáže tvrdo pracovať i dôstojne, veľkolepo a pod. vystupovať na verejnosti
koč štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi • kočiar: krytý koč, kočiar • zastar. hintov: doviesť sa na hintove • ekvipáž (prepychový koč so záprahom) • kolimaha (v rozprávkach parádny koč)
koč, -a m. ľahké, pohodlné, obyč. perované vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panská k., krytý k.; zapriahnuť do k-a
● hovor. žart. súci do voza i do k-a (napr. o žene) do práce i na parádu;
kočový príd. patriaci ku koču; vhodný do koča: k. schodík; k-é kone, paripy
(jeden) koč; (bez) koča; (ku) koču; (vidím) koč; (ó) koč!; (o) koči; (s) kočom;
(štyri) koče; (bez) kočov; (ku) kočom; (vidím) koče; (ó) koče!; (o) kočoch; (s) kočmi;