kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.; k. pre bábiku;
kočíkový príd.;
kočíček -čka m. zdrob.
kočík -ka pl. N -ky m. ⟨maď.⟩ ▶ obyč. štvorkolesové vozidlo slúžiace na prepravu malých detí: skladací, hlboký k.; športový k. otvorený, s ľahšou konštrukciou, v ktorom dieťa môže obyč. iba sedieť; tlačiť pred sebou k.; predať detský k.; mamičky s kočíkmi sa prechádzali po parku; cestovať s kočíkom v autobuse je náročné; voziť dieťa v kočíku; vnučka dostala na narodeniny k. pre bábiky ▷ kočíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: V tej škatuli sú spomienky na dcérkin prvý úsmev, na radosť, keď dostala svoj prvý kočíček. [Sme 2005]
kočík vozík na prevážanie malých detí • zastaráv. kočiar: skladací kočík, kočiar
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
kočík, -a m. vozidlo pre malé deti, detský vozík: detský, hlboký, športový, prešívaný, pletený k.; voziť dieťa, bábiku v k-u;
kočíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) kočík; (bez) kočíka; (ku) kočíku; (vidím) kočík; (ó) kočík!; (o) kočíku; (s) kočíkom;
(štyri) kočíky; (bez) kočíkov; (ku) kočíkom; (vidím) kočíky; (ó) kočíky!; (o) kočíkoch; (s) kočíkmi;