kmotor -tra mn. -ovia m. krstný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa: ísť za k-a;
kmotrovský príd.: k. vzťah;
kmotrovstvo -a s.;
kmotrík -a mn. -ci/-ovia m. hypok.
kmotrovský -ká -ké príd.
kmotrovský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s kmotrom, s kmotrovcami; príznačný pre kmotrovstvo: k. vzťah vzťah medzi rodičmi a krstnými rodičmi dieťaťa; kmotrovské povinnosti; kmotrovské dary □ etnogr. kmotrovský kôš v ktorom kmotry nosili koláče na krst; kmotrovské džbány určené ako dary na svadbách krstných detí
kmotrovský príd. vzťahujúci sa na kmotra: k-é povinnosti; ľud. k. kôš v ktorom kmotra nosí koláče na krštenie;
kmotrovstvo, -a str. príbuzenský pomer medzi rodičmi krstňaťa a krstnými rodičmi
kmotor m. (kumotor, kmatr, chmoter) 1. čiast. strsl, zsl, vsl krstný al. birmovný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa: Jožo a Jano sú kmotrovia, nosili si ďeťi na krs (Návojovce TOP); Zavoláž me za kmotra (Rochovce ROŽ); Nigdo mu nescél ist za kmotra (Brezová p. Brad. MYJ); Mój kmoter, chudák, je už na cinteríne (Val. Belá PDZ); Nále džeže bol moj kmoter? (V. Rovné BYT); Chmoter sa ustanoveľi hňe_dzaránki, stali si do dverí a spusťeľi vinš (Čičmany ŽIL); Dame sebe Ondreja za kmotra (Torysa SAB); Joho chmoter veľki pijak (Žakarovce GEL); kmotor (Klenovec RS); kumotor (Lúčky MCH); kmatr (Sirk REV) L. kršťení kmotria (Cerovo KRU) - tí, čo niesli na krst; vracaňí kmotria (Cerovo KRU) - v obojstrannom kmotrovskom vzťahu F. kmotor - ňekmotor, s čerešňe dolu! (Prievidza) - bezvýhradný príkaz niečoho 2. v oslovení iného, nepríbuzného človeka: Kmotor, zbaumo sa toho jeďeňej! (Turíčky LUČ); Praceľe abo kmotrove, posluchajce totu reč (Lúčky MCH); kmotorko m. zdrob. expr.: kmotorko (V. Bielice TOP); kmotorský i kmotrovský príd. L. kmoterská hurka (Blatné MOD), kmoterská jatrnička (Viničné MOD) - jaternica naplnená v koncovom čreve ošípanej; kmotrouskí koš (Návojovce TOP) - druh uzavretého koša s rukoväťou
kmotrovský p. kmotor
kmotor [kmo-, kmô-; -tor, -t(e)r-] m 1. zástupca dieťaťa pri krste al. birmovke: kmotra sweho chtiel zabiti (ŽK 1468); kmuotr vprosel deset zlatich (ŽILINA 1608); (nebožtík) my byl kmoter (s. l. 1654); memu kmotrowy krstedelnemu (s. l. 1711); bywagi-li k birmowánj kmotrowé zwoleni (WK 1779); compater: pri krste kmotor (LD 18. st) 2. patrón, ochranca, ručiteľ (v cechu): tento wiuczenecz swoge kmotrj vivolil; ucžen ma sobe dwoch magstru za kmotru wiprositj (ŠAŠTÍN 1791) L. lewicj kmotr (môže byť) kterikolwek z magstrow; kmotr pravicj musi bit geden z towarissuw wandruvanich (TRENČÍN 1780) stojaci po ľavej al. pravej strane tovariša 3. (v dôvernom oslovení) priateľ, druh: widite, kmotre, co mne moga Kata urobila (SPIŠ 1710); mal sem pritelov dosti, kteri kmotrem, svagrem mnye zvali (CPM 1768); kmotorský, kmotrovský príd k 1: powinnosty kmoterske; kmotrowske (AgS 1708); za kmotrsku lasku dekuge (SJ 18. st); -y prísl: geho kmotrovský prosyl a žadal (s. l. 1651 E); -stvo [-o, -í] s kmotrovský vzťah: niet mezi wami swagerstva, kmotrstva (RS 1625); poslala mogyu malzenku w kmotorstwo k panu Palowy (MOŠOVCE 1647) za kmotru; kmoter kmotrstwo pro malu vecz zapira (BV 1652); do kmoterstva vstupil (JASENICA 1710) stal sa kmotrom; nic neprekažý stawu manželskému urad kmoterstwa (DuD 1717); nehledjce na swagorstwy, kmotorstwy (PONIKY 1793-38); -íček dem: buďete tak dobrý, paňe kmotričku (BU 1795)