Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

kmotor -tra mn. -ovia m. krstný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa: ísť za k-a;

kmotrovský príd.: k. vzťah;

kmotrovstvo -a s.;

kmotrík -a mn. -ci/-ovia m. hypok.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kmotor ‑tra mn. ‑ovia m.; kmotrovský; kmotrovstvo ‑a s.; kmotrík ‑a mn. ‑ci/‑kovia m.

kmotor -tra V kmotre pl. N -trovia m.

kmotor -tra V kmotre pl. N -trovia m.lat.⟩ ▶ krstný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa: celý život mu bol dobrým kmotrom; ísť za kmotra; vybrať niekoho za kmotra; Nože, kmotre! Nože vypite! [M. Zelinka]; Sú známe prípady, keď niektoré rodiny sa navzájom volávali za kmotrov i cez štyri pokolenia. [J. Červenák]kmotrík -ka pl. N -íkovia/-íci G -kov, kmotríček -čka V -čku pl. N -čkovia m. hypok.: Ešteže čo, kmotrík! [L. Hagara]; No a teraz sa, kmotríčku, drž, lebo dačo musíš aj vytrpieť! [A. Habovštiak]; kmotra -ry -tier ž.krstná matka vo vzťahu k rodičom dieťaťa: Cigánke Margite ide za kmotru! [J. Heroldová]; Vychytili sa s kmotrou na prechádzku. [J. Papp]; kmotrička -ky -čiek ž. hypok.: Majte sa dobre, kmotrička! [V. Šikula]

kmotor p. priateľ 1


priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarátdruh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejdesvoji (mn. č.): žiť medzi svojimizastar.: tovarišsúdruhdrusahovor. expr.: pajtášpusipajtášfam. kmotorhovor.: bratbratecbraček (v oslovení): bratec môj (Vajanský)subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte semsubšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec


stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kmotor, -tra, mn. č. -ovia, 5. p. kmotor i kmotre m. krstný al. birmovný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa: povolať niekoho za k-a, ísť za k-a;

pren. fam. priateľko;

kmotrík, -a, mn. č. -ci i kmotríček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. hypok.

chmoter p. kmotor


kmatr p. kmotor


kmotor m. (kumotor, kmatr, chmoter)
1. čiast. strsl, zsl, vsl krstný al. birmovný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa: Jožo a Jano sú kmotrovia, nosili si ďeťi na krs (Návojovce TOP); Zavoláž me za kmotra (Rochovce ROŽ); Nigdo mu nescél ist za kmotra (Brezová p. Brad. MYJ); Mój kmoter, chudák, je už na cinteríne (Val. Belá PDZ); Nále džeže bol moj kmoter? (V. Rovné BYT); Chmoter sa ustanoveľi hňe_dzaránki, stali si do dverí a spusťeľi vinš (Čičmany ŽIL); Dame sebe Ondreja za kmotra (Torysa SAB); Joho chmoter veľki pijak (Žakarovce GEL); kmotor (Klenovec RS); kumotor (Lúčky MCH); kmatr (Sirk REV)
L. kršťení kmotria (Cerovo KRU) - tí, čo niesli na krst; vracaňí kmotria (Cerovo KRU) - v obojstrannom kmotrovskom vzťahu
F. kmotor - ňekmotor, s čerešňe dolu! (Prievidza) - bezvýhradný príkaz niečoho
2. v oslovení iného, nepríbuzného človeka: Kmotor, zbaumo sa toho jeďeňej! (Turíčky LUČ); Praceľe abo kmotrove, posluchajce totu reč (Lúčky MCH); kmotorko m. zdrob. expr.: kmotorko (V. Bielice TOP); kmotorský i kmotrovský príd.
L. kmoterská hurka (Blatné MOD), kmoterská jatrnička (Viničné MOD) - jaternica naplnená v koncovom čreve ošípanej; kmotrouskí koš (Návojovce TOP) - druh uzavretého koša s rukoväťou


kmotrovský p. kmotor


kumotor p. kmotor

kmotor [kmo-, kmô-; -tor, -t(e)r-] m
1. zástupca dieťaťa pri krste al. birmovke: kmotra sweho chtiel zabiti (ŽK 1468); kmuotr vprosel deset zlatich (ŽILINA 1608); (nebožtík) my byl kmoter (s. l. 1654); memu kmotrowy krstedelnemu (s. l. 1711); bywagi-li k birmowánj kmotrowé zwoleni (WK 1779); compater: pri krste kmotor (LD 18. st)
2. patrón, ochranca, ručiteľ (v cechu): tento wiuczenecz swoge kmotrj vivolil; ucžen ma sobe dwoch magstru za kmotru wiprositj (ŠAŠTÍN 1791)
L. lewicj kmotr (môže byť) kterikolwek z magstrow; kmotr pravicj musi bit geden z towarissuw wandruvanich (TRENČÍN 1780) stojaci po ľavej al. pravej strane tovariša
3. (v dôvernom oslovení) priateľ, druh: widite, kmotre, co mne moga Kata urobila (SPIŠ 1710); mal sem pritelov dosti, kteri kmotrem, svagrem mnye zvali (CPM 1768); kmotorský, kmotrovský príd k 1: powinnosty kmoterske; kmotrowske (AgS 1708); za kmotrsku lasku dekuge (SJ 18. st); -y prísl: geho kmotrovský prosyl a žadal (s. l. 1651 E); -stvo [-o, -í] s kmotrovský vzťah: niet mezi wami swagerstva, kmotrstva (RS 1625); poslala mogyu malzenku w kmotorstwo k panu Palowy (MOŠOVCE 1647) za kmotru; kmoter kmotrstwo pro malu vecz zapira (BV 1652); do kmoterstva vstupil (JASENICA 1710) stal sa kmotrom; nic neprekažý stawu manželskému urad kmoterstwa (DuD 1717); nehledjce na swagorstwy, kmotorstwy (PONIKY 1793-38); -íček dem: buďete tak dobrý, paňe kmotričku (BU 1795)

kmotor
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kmotor
G (bez) kmotra
D (ku) kmotrovi
A (vidím) kmotra
V (ó) kmotor!
V (ó) kmotre!
L (o) kmotrovi
I (s) kmotrom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) kmotrovia
G (bez) kmotrov
D (ku) kmotrom
A (vidím) kmotrov
L (o) kmotroch
I (s) kmotrami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu