kmeň -a m.
1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby
2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov
3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e
4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e
5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;
kmeňový príd.
1. k 1 – 5: k-é drevo; k-é vlastníctvo; k-é znaky; k-á hláska
2. tvoriaci podstatu, základný: k-é stádo; k. repertoár;
kmeňovo prísl.: k. príbuzný;
kmienok -nka m. zdrob.;
kmienkový príd.
kmeňový p. základný
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
kmeň, -a m.
1. nadzemná časť stromu, ktorá nesie korunu: k. stromu, hrubý, machnatý k., nízky, vysoký k.;
2. v predtriednej spoločnosti spoločenstvo niekoľkých príbuzných rodov: primitívny, divoký, kočovný k.; slovanské, germánske k-e;
3. zastar. národ al. niekoľko príbuzných národov (u štúrovcov): národy slovanského k-a slovanské;
4. zool., bot. skupina príbuzných tried v klasifikácii živočíchov al. rastlín;
biol. súhrn jedincov majúcich rovnakú konštitúciu;
5. gram. základná časť slova bez koncoviek (pri ohýbaní): samohláskový, spoluhláskový k.; prézentný, infinitívny k., slovenský k.;
1. pochádzajúci z kmeňa stromu: k-é drevo;
2. týkajúci sa kmeňa ako rodového spoločenstva: k. sväz spoločenstvo niekoľkých kmeňov; k. jazyk; k-á súdržnosť; k-é vlastníctvo patriace kmeňu;
3. základný, hlavný, podstatný: k. majetok, k. kapitál; k. repertoár divadla;
4. gram. vyskytujúci sa v kmeni slova: k-á hláska
(jeden) kmeňový; (bez) kmeňového; (ku) kmeňovému; (vidím) kmeňového; (ó) kmeňový!; (o) kmeňovom; (s) kmeňovým;
(traja) kmeňoví; (bez) kmeňových; (ku) kmeňovým; (vidím) kmeňových; (ó) kmeňoví!; (o) kmeňových; (s) kmeňovými;
(jeden) kmeňový; (bez) kmeňového; (ku) kmeňovému; (vidím) kmeňový; (ó) kmeňový!; (o) kmeňovom; (s) kmeňovým;
(štyri) kmeňové; (bez) kmeňových; (ku) kmeňovým; (vidím) kmeňové; (ó) kmeňové!; (o) kmeňových; (s) kmeňovými;
(jedna) kmeňová; (bez) kmeňovej; (ku) kmeňovej; (vidím) kmeňovú; (ó) kmeňová!; (o) kmeňovej; (s) kmeňovou;
(tri) kmeňové; (bez) kmeňových; (ku) kmeňovým; (vidím) kmeňové; (ó) kmeňové!; (o) kmeňových; (s) kmeňovými;
(jedno) kmeňové; (bez) kmeňového; (ku) kmeňovému; (vidím) kmeňové; (ó) kmeňové!; (o) kmeňovom; (s) kmeňovým;
(dve) kmeňové; (bez) kmeňových; (ku) kmeňovým; (vidím) kmeňové; (ó) kmeňové!; (o) kmeňových; (s) kmeňovými;