kmeň -a m.
1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby
2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov
3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e
4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e
5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;
kmeňový príd.
1. k 1 – 5: k-é drevo; k-é vlastníctvo; k-é znaky; k-á hláska
2. tvoriaci podstatu, základný: k-é stádo; k. repertoár;
kmeňovo prísl.: k. príbuzný;
kmienok -nka m. zdrob.;
kmienkový príd.
kmeňový -vá -vé príd.
kmeňový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kmeň, zdrevnatenú nadzemnú nerozvetvenú časť stromu: napadnutie kmeňového dreva lykožrútom □ drev., les. kmeňový objem objem časti kmeňa v smere hlavnej osi od reznej plochy po vegetačný vrchol 2. ▶ tvoriaci základnú, podstatnú a zväčša nemennú súčasť určitého organizačného celku, spoločenstva; vzťahujúci sa na základný káder al. základnú zložku niečoho: k. prispievateľ časopisu; kmeňoví pracovníci podniku, vedeckého ústavu; kmeňoví voliči politickej strany; k. hráč, hokejista; patrí ku kmeňovým autorom, redaktorom vydavateľstva; pokles kmeňových stavov kamzičej zveri; Pani Irenka privítala svojich kmeňových hostí a zavolala ich hore na poschodie. [M. Krno] □ div. kmeňový repertoár divadla autori, resp. divadelné hry, ktoré tvoria stálu súčasť dramaturgickej skladby programu divadla; kmeňový autor stály autor, ktorého hry má divadlo často vo svojom repertoári; ekon. kmeňové dividendy ktoré pochádzajú zo spoločnej základiny akcionárov; kmeňové imanie hodnota majetku podniku al. obchodnej spoločnosti pri ich založení; ped. kmeňové učivo základné učivo, ktoré by sa malo povinne vyučovať na všetkých školách určitého typu 3. antrop., etnogr. ▶ vzťahujúci sa na kmeň, spoločenstvo obývajúce určité teritórium so spoločným vlastným menom, jazykom, zvykmi, kultúrou a pod.: kmeňové rituály; kmeňoví bojovníci; kmeňové územie; kmeňové jazyky, náboženstvá; dejiny kmeňových konfliktov; žiť v kmeňovom zoskupení; k. zväz voľné spoločenstvo niekoľkých kmeňov spojených z hospodárskych, politických al. iných dôvodov; mnohé vojny majú svoje korene v kmeňovej neznášanlivosti; Deti tancovali a spievali v kmeňovom dome. [V. Krupa] 4. biol., genet. ▶ základný a prvý z hľadiska pôvodu, zárodkový, zárodočný: kmeňová bunka primárna nediferencovaná bunka, z ktorej sa môže vyvinúť akákoľvek bunka ktoréhokoľvek ľudského orgánu, vďaka čomu ju možno použiť pri liečbe mnohých vrátane zhubných chorôb: embryonálne, dospelé kmeňové bunky; kmeňové bunky z pupočníkovej krvi; elitná kmeňová rastlina rastlina vybraná ako východiskový materiál pre kmeň cudzoopelivých rastlín 5. star. lingv. ▶ patriaci k slovnému kmeňu, základový; tvoriaci kmeň slova: posledná kmeňová samohláska, spoluhláska; zmena kmeňového vokálu; kvantita poslednej kmeňovej slabiky 6. dopr. ▶ vzťahujúci sa na kmeň, časť (kupónového) cestovného lístka, ktorá slúži prepravcovi, odosielacej stanici a pod. ako účtovný doklad: kmeňové kupóny; zapísať si kmeňové číslo; vybaviť si k. lístok k mesačnému cestovnému preukazu
kmeňový p. základný
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
kmeň, -a m.
1. nadzemná časť stromu, ktorá nesie korunu: k. stromu, hrubý, machnatý k., nízky, vysoký k.;
2. v predtriednej spoločnosti spoločenstvo niekoľkých príbuzných rodov: primitívny, divoký, kočovný k.; slovanské, germánske k-e;
3. zastar. národ al. niekoľko príbuzných národov (u štúrovcov): národy slovanského k-a slovanské;
4. zool., bot. skupina príbuzných tried v klasifikácii živočíchov al. rastlín;
biol. súhrn jedincov majúcich rovnakú konštitúciu;
5. gram. základná časť slova bez koncoviek (pri ohýbaní): samohláskový, spoluhláskový k.; prézentný, infinitívny k., slovenský k.;
1. pochádzajúci z kmeňa stromu: k-é drevo;
2. týkajúci sa kmeňa ako rodového spoločenstva: k. sväz spoločenstvo niekoľkých kmeňov; k. jazyk; k-á súdržnosť; k-é vlastníctvo patriace kmeňu;
3. základný, hlavný, podstatný: k. majetok, k. kapitál; k. repertoár divadla;
4. gram. vyskytujúci sa v kmeni slova: k-á hláska