kmeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ kolmo rastúca pevná zdrevnatená nadzemná časť stromu, ktorá sa rozkonáruje do koruny, peň: hrubý, nízky k.; hlavný, bočný k.; obvod, výška kmeňa; bútľavý k. vŕby; širokánske kmene moruší; rozoznať stromy podľa tvaru kmeňa; očistiť k. od vrchnej vrstvy, od kôry; odstraňovať vyvrátené kmene stromov; Sotva sa rozbrieždi, už počujeme silné ťukanie tohto strážcu lesa [ďatľa] na kmene stromov. [J. Patarák] □ drev., les. surový kmeň odvetvený, príp. odkôrnený zoťatý strom; točitosť kmeňa špirálovitý priebeh vlákien okolo osi kmeňa; zbiehavosť kmeňa postupné zmenšovanie jeho hrúbky smerom nahor
2. odb. ▶ spoločná, nerozvetvená časť niečoho: anat. cievne kmene nerozvetvené časti ciev; mozgový k. časti mozgu, ktoré nie sú rozdelené na dve hemisféry; ekon. poistný k. súbor dlhodobých poistných zmlúv, ktoré poisťovňa spravuje
3. antrop., etnogr. ▶ v prvotnom spoločenskom systéme a v súčasnosti u prírodných národov väčšia skupina ľudí (zvyčajne s niekoľko sto až tisíc príslušníkmi) pozostávajúca z klanov al. rodov a obývajúca určité teritórium, ktorej členovia sa pokladajú za potomkov spoločného predka, majú vlastné meno, jazyk, kultúru, zvyky, náčelníka a pod.: kočovný k.; germánske, tatárske kmene; africké černošské kmene; zväz kmeňov; nájazdy divých kmeňov; príslušník západoslovanského kmeňa; decimovanie indiánskych kmeňov prisťahovalcami; Mnohé, kedysi na severe a juhu Číny usadené kmene vzdávali drakom veľkú úctu a pokladali sa za dračích potomkov. [NP 1988]
4. zool. ▶ jedna zo základných systematických kategórií, používaná v hierarchickej klasifikácii živočíšnych organizmov, združujúca príbuzné triedy so spoločnými znakmi, ktorými sa odlišujú od iných: k. článkonožcov, chordátov
5. star. bot. ▶ v minulosti používané označenie hierarchickej kategórie rastlín, namiesto ktorej sa v súčasnosti používa kategória oddelenie
6. biol. ▶ najmenšia jednotka mikroorganizmov: kmene baktérií; rezistentný k.; vakcínový k. chrípkového vírusu; geneticky pozmenené kmene vírusov
7. lingv. ▶ základná časť slova, ktorá sa v rozličných tvaroch toho istého slova nemení a ku ktorej sa pripájajú jednotlivé pádové prípony pri menách al. osobné prípony pri slovesách: slovesný k.; prechodník tvoríme od prítomníkového kmeňa; dvojslabičné kmene; k. sa končí na spoluhlásku
8. sklár. ▶ zmes surovín na prípravu taveniny: sklársky k. sa taví v sklárskej peci; skoré zosklovatenie kmeňa
9. dopr. ▶ časť cestovného lístka, ktorá slúži prepravcovi, odosielacej stanici a pod. ako účtovný doklad: k. kupónového cestovného lístka; k. batožinového, lôžkového lístka
▷ zdrob. ↗ kmienok