kmín -a m. hovor. zlodej;
kmínsky príd.;
kmínstvo -a s. zlodejstvo, podvod
kmín -na pl. N -ni m. (zlodej)
kmín1 -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ hovor. ▶ kto si privlastňuje cudzie predmety, zlodej: k. kmínsky nadávka; je to nebezpečný k.; dávať si pozor na kmínov; nadávať niekomu do kmínov; František iba habká ako prichytený kmín. [V. Mináč]; Dnes v noci v čiernom vreci ukradne ťa kmín. [Ľ. Feldek]; Pri prehľadávaní naďabil kmín aj na mobilný telefón. [VNK 2001] ◘ fraz. vojsť/vliezť niekam ako kmín vkradnúť sa niekam potichu, potajme ▷ kmínka1 -ky -nok ž.: ty k. jedna!; je to najväčšia k., akú poznám
kmín2 -nu m. ⟨lat. ‹ gr. ‹ semit.⟩ region. 1. ▶ stredne vysoká sýtozelená dvoj- al. viacročná rastlina rastúca voľne na lúkach al. pestovaná pre semená, rasca lúčna Carum carvi: V záhradke mali aj kmín. [R. Sloboda] 2. ▶ plody tejto rastliny používané ako korenie, rasca: celý, mletý k.; variť zemiaky s kmínom; posypať pagáče kmínom
kmín p. zlodej, zbojník 1
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý
kmín1, -a m. hovor. zlodej;
kmínsky príd.: kmín kmínsky (v nadávke);
kmínstvo, -a, -tiev str.
1. zlodejský kúsok, zlodejstvo, podvod: obchodné k.;
2. zlodejské vlastnosti
kmín2, -u m. nár. rasca; kmínový príd. rascový
kmínka1 p. kmín1
kmínový p. kmín2
kmín1 m. (kmíň) 1. miest. strsl, zsl kto kradne, zlodej: Za hajníčená neras som natrafel na kmína (Skalka n. Váh. TRČ); To je velikí kmín, mosíte si dávat pozor! (Šurany NZ); kmín (Rozbehy SEN, Nandraž REV); kmíň (Hor. Lehota DK) 2. kto dosahuje zisk al. prospech podvádzaním, podvodník, klamár: kmín (Bobrovník LM, M. Stankovce TRČ) 3. expr. šarvanec, lapaj, beťár: Takiho kmína nit na doline, ako je váž Jano! (Revúca); To je kmín, tot váž Jano! (Kameňany REV); kmínka1 ž. k 1: Velice ponadávali, že ich céra ňeňi kmínka (Hul VRB); kmínisko m. zvel. expr. k 1: Šicko nán zebral ten kmínisko hrozní (Beckov NMV)
kmín2 m. (kmíň) zsl, zried. vsl 1. druh rastliny rastúcej voľne na lúkach, bot. rasca (Carum): Kmín rosťe na lúkach (Bánovce n. Bebr.) 2. semienka rasce, ktoré sa používajú ako korenina do jedla: Do zasmaženéj polévki sa mosí dať hoňňe kmínu (Poľ. Kesov NIT); Postruhen zme posipali s kmínom a dali do peci (Čataj MOD); Posu̯ali mia, abich kúpiu̯ v opchodze kmín (Kúty SKA); kmin (Dl. Lúka BAR) F. má rit jak dva kmíni (Rozbehy SEN) - o chudom človeku; kmínový príd.: Navar kmínovéj poliévki! (Kubrica TRČ); kmínová poliévka (V. Rovné BYT); kmínoví sír (Hrušové NMV)
kemin p. kmín
kmín1 m fr zlodej: scurra: potlukacz, kmin (VT 1648); kmynowy aneb zlodegowy (KRUPINA 1684); fur: zlodeg, kmyn, zbognjk (KS 1763); -ka ž zlodejka: naczaly se vadytty, lenze Gregor Bochuncka jej (Jakubovej) mlovyl a nazyval yu kmynkov (TOMČANY 1572 E); gednym kmynkam w zalary chleba daly (KRUPINA 17. st); nebila ozhralkinia, cizoložnica, kminka (KT 1753); zlodegkynu a kminku (PUKANEC 1793); -sky prísl: (včely) budu kminske (NV 18. st) zlodejky: usjluge se kminsky žit (KOŠECA 1748); furax: zloďegský, kmýnský (PD 18. st); -stvo [-o, -í] s zlodejstvo: pravdu za lež a kmínstwý dáváme (BR 1785); zlodegstwa, kmínstwa, newernosti (SJ 18. st)
kmín2 [kmín, kmíň, kumin, kemin] m lat bot 1. rasca lúčna Carum carvi a jej semeno: brinze z kminom (ORAVA 1611); lyeskowczow a keminu (STUPNÉ 1673); kmyn kramsky (HL 17. st); howedzy maso z kmjnem a z cybulu (CA 1726); cuminum: kmin, rasca (LD 18. st) L. rímsky, vlašský k. rascovec obyčajný Cuminum cyminum: wlaskeho kminu (RN 17.-18. st); řzjmsky kmjn (TT 1745); careum: diwy kopr neb kmyn parasca koptická Ammi copticum; baticula: morsky kopr, kmjn haluchovka vodná Phellandrium aquaticum; pevcedanum: swiňsky kopr, kmjň smldník rascolistý Peucedanum carvifolia (KS 1763) 2. černuška siata Nigella sativa: melanthenum: kmjň (KS 1763) L. čierny (záhradný), poľný, viedenský k. černuška siata: kmyn černy na zahradach sege se (HL 17. st); cžerny zahradnj kmjn (TT 1745); cyminum: polny aneb widéňsky kmyn (KS 1763); cyminum: plani kmin (NP 17. st) černuska roľná N. arvensis 3. fenikel obyčajný Foeniculum vulgare: marathrum: kumyn, kopr (KS 1763) L. seselivm: zwjracy kmiň (KS 1763) sezel feniklovitý Seseli hippomarathrum; -ový príd k 1: posipeg prasskem kminowim (RN 17.-18. st); paleneho kminoweho (ČACHTICE 1750) rascovice; k 3: marathrites: kumynowé wjno (KS 1763)
kumin p. kmín