kloniť nedok. vychyľovať zo zákl. polohy smerom dolu, skláňať, nakláňať: k. hlavu
// kloniť sa
1. skláňať sa, nakláňať sa: klasy sa k-ia k zemi
2. prikláňať sa (význ. 2): k. sa k inému názoru
kloniť -ní -nia kloň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (čo) ▶ plynulým pohybom dolu vychyľovať zo základnej polohy; syn. skláňať: kvety klonia hlávky; Pušku držal pri pravej nohe, hlaveň klonil k zemi. [L. Ťažký]; Vynášali periny, batohy, matrace a deti, fialoveli od náhleho chladu, klonili hlavy pred bielym svetlom. [L. Ballek] ◘ fraz. kloniť šiju poddávať sa útlaku ▷ dok. ↗ skloniť
kloniť sa -ní sa -nia sa kloň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (kam) ▶ plynulým pohybom sa vychyľovať, skláňať sa: dieťa sa kloní k matke; tráva sa kloní pod vplyvom vetra 2. ▶ byť, nachádzať sa v naklonenej polohe: vŕba sa kloní nad hladinou; zrelé obilie sa už kloní; Tá naša chalúpka k zemi sa kloní, strechu má deravú, vietor v nej zvoní. [D. Dušek] 3. (k čomu) ▶ mať sklon k niečomu, byť naklonený niečomu: začal sa k. k tomuto názoru; prv sa klonil k ústupku, ale potom sa zaťal; badám, že sa kloní k nerestiam; A teraz sa skoro všetky dievčence klonia k vzdelaniu. [K. Lászlová] ◘ fraz. šťastie/víťazstvo sa kloní na niečiu stranu niekomu sa začína dariť, niekto začína vyhrávať ◘ parem. bibl. kam sa strom kloní, tam padá človek zle končí, hynie vinou nerestí, ktorým sa dlho oddával
inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavom • kloniť sa • pridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozície • mať tendenciu • hovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote
kloniť p. klopiť
kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa • skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi • zohýnať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral • nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou • zvažovať sa • znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru • chýliť sa • schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru
2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu • kniž. gravitovať: gravitovať k pravici
klopiť obracať smerom dole • kloniť • skláňať • nakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove) • sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnák • vešať (o hlave): smutne vešia hlavu
ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí
2. p. klaňať sa 2
kloniť, -í, -ia nedok. (čo) nakláňať, skláňať, chýliť: V chladné dlane kloní čelo. (Kras.) Len poslúchať a trpieť a hlavy kloniť (Štítn.) podrobovať sa; otrocky hrdé kloniť šije (Vaj.) poddávať sa útlaku;
dok. skloniť
|| kloniť sa nakláňať sa, skláňať sa, nahýnať sa, chýliť sa: Klasovie sa kloní, len žať. (Ráz.); pren. k. sa na stranu niekoho pridávať sa k niekomu, súhlasiť s niekým: Pochybovači začali sa kloniť na Chlebíkovu stranu. (Vaj.) Slnce sa už klonilo k západu (Kal.) zapadalo. Slnce sa už kloní, zato hreje ešte dosť. (Tim.);
dok. skloniť sa