klobúk, -a m.
1. pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, najčastejšie z plsti: pánsky, dámsky k.; plstený, slamený k.; plážový k. so širokou strechou; strecha k-a; stiahnuť si k. na oči; chodiť v k-u nosiť klobúk; chodiť bez k-a s nepokrytou, holou hlavou
● hovor.: k. dolu pred ním zasluhuje si úctu; Poviem, ale si to nedáš za klobúk (Tat.) nebudeš sa tým chváliť; mať pod k-om byť podnapitý; žart. nosiť k. na hlave vládnuť, rozhodovať;
2. vec tvarom podobná klobúku: k. cukru kužeľovitý tvar, v ktorom sa kedysi predával cukor; k. hríba hlavička; k. petrolejovej lampy tienidlo;
klobúkový príd.: k. cukor sformovaný do tvaru kužeľa; k-á forma f. klobúka;
klobúčik, -a/-čka m. zdrob. expr.