klobúk -ka pl. N -ky m. 1. ▶ odevný doplnok rozličných tvarov slúžiaci na pokrytie hlavy a ochranu pred nepriaznivým počasím: slamený, plstený, ľanový k.; dámsky, pánsky módny k.; poľovnícky k. s pierkom; kovbojský k.; trojrohý, napoleonský k.; tvrdý k. menší pánsky klobúk polguľovitého tvaru, nosený začiatkom 20. stor. k pánskemu saku, tvrdiak, pinč; elegantné, značkové klobúky; nasadiť si, zložiť si k.; zdvihnúť k. na pozdrav; nosiť veľké nápadité klobúky; vkusne oblečená dáma v čiernom klobúku; zamával klobúkom na rozlúčku a odišiel
2. ▶ vrchná časť huby, obyč. polguľovitého, zvonovitého al. lievikovitého tvaru; syn. čiapka: k. hríba sosnového; červivý k.; nájsť bedľu s obrovským priemerom klobúka; pri zbieraní si treba všímať veľkosť, tvar a sfarbenie klobúka; pokožka klobúka plávky je zamatová
3. ▶ čo vzhľadom, tvarom pripomína klobúk: nervové uzliny na okraji klobúka medúz; Kráčali sme po sinavom chodníku, obrúbenom svetelnými klobúkmi. [G. Rothmayerová]
◘ fraz. klobúk dolu! al. skladám/snímam klobúk! výraz hlbokej úcty al. uznania niečích kvalít, vzdanie holdu niečomu mimoriadnemu; mať pod klobúkom byť v podnapitom stave; expr. to si strč(te) za klobúk! (vyjadruje znechutenie hovoriaceho) o také niečo nestojím, to nie je dobré, prijateľné; u nás nosí klobúk mama/otec o tom, kto rozhoduje o dôležitých veciach v rodine; expr. zjem svoj klobúk, ak... (vyjadruje pochybnosť o niečom) stavím sa, že to tak nie je
▷ zdrob. ↗ klobúčik; klobúčisko -ka -čisk s., v sg. i m. zvel.: nosí širokánsky k.; dopukané veľké k. dubáka