klobúk -a m.
1. prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu (so strieškou): pánsky, dámsky k., plstený k., založiť si k., dať si k. na hlavu
2. vec podobná klobúku: k. huby; k. cukru homoľa (v min. spôsob balenia cukru)
● k. dolu (pred ním) zasluhuje uznanie; expr.: to si nedáš za k. (, čo ti poviem) nebudeš sa tým chváliť; mať pod k-om byť podnapitý;
klobúkový príd.: k-á forma;
klobúčik -a m. zdrob.
klobúčik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý klobúk: bavlnený, rifľový k.; dievčatko v pôvabnom ružovom klobúčiku; zelenkasté klobúčiky plávok nakrájame a sušíme; Naši pltníci nemali typický goralský klobúčik s orlím pierkom. [Sme 1998] 2. lek. ▶ pomôcka pre dojčiace matky uľahčujúca dieťaťu uchopiť prsník a sať mlieko: prsný k.; silikónové klobúčiky na dojčenie; vysterilizovať klobúčiky pred prvým použitím vo vriacej vode
klobúk -ka pl. N -ky m. 1. ▶ odevný doplnok rozličných tvarov slúžiaci na pokrytie hlavy a ochranu pred nepriaznivým počasím: slamený, plstený, ľanový k.; dámsky, pánsky módny k.; poľovnícky k. s pierkom; kovbojský k.; trojrohý, napoleonský k.; tvrdý k. menší pánsky klobúk polguľovitého tvaru, nosený začiatkom 20. stor. k pánskemu saku, tvrdiak, pinč; elegantné, značkové klobúky; nasadiť si, zložiť si k.; zdvihnúť k. na pozdrav; nosiť veľké nápadité klobúky; vkusne oblečená dáma v čiernom klobúku; zamával klobúkom na rozlúčku a odišiel 2. ▶ vrchná časť huby, obyč. polguľovitého, zvonovitého al. lievikovitého tvaru; syn. čiapka: k. hríba sosnového; červivý k.; nájsť bedľu s obrovským priemerom klobúka; pri zbieraní si treba všímať veľkosť, tvar a sfarbenie klobúka; pokožka klobúka plávky je zamatová 3. ▶ čo vzhľadom, tvarom pripomína klobúk: nervové uzliny na okraji klobúka medúz; Kráčali sme po sinavom chodníku, obrúbenom svetelnými klobúkmi. [G. Rothmayerová] ◘ fraz. klobúk dolu! al. skladám/snímam klobúk! výraz hlbokej úcty al. uznania niečích kvalít, vzdanie holdu niečomu mimoriadnemu; mať pod klobúkom byť v podnapitom stave; expr. to si strč(te) za klobúk! (vyjadruje znechutenie hovoriaceho) o také niečo nestojím, to nie je dobré, prijateľné; u nás nosí klobúk mama/otec o tom, kto rozhoduje o dôležitých veciach v rodine; expr. zjem svoj klobúk, ak... (vyjadruje pochybnosť o niečom) stavím sa, že to tak nie je ▷ zdrob. ↗ klobúčik; klobúčisko -ka -čisk s., v sg. i m. zvel.: nosí širokánsky k.; dopukané veľké k. dubáka
klobúk, -a m.
1. pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, najčastejšie z plsti: pánsky, dámsky k.; plstený, slamený k.; plážový k. so širokou strechou; strecha k-a; stiahnuť si k. na oči; chodiť v k-u nosiť klobúk; chodiť bez k-a s nepokrytou, holou hlavou
● hovor.: k. dolu pred ním zasluhuje si úctu; Poviem, ale si to nedáš za klobúk (Tat.) nebudeš sa tým chváliť; mať pod k-om byť podnapitý; žart. nosiť k. na hlave vládnuť, rozhodovať;
2. vec tvarom podobná klobúku: k. cukru kužeľovitý tvar, v ktorom sa kedysi predával cukor; k. hríba hlavička; k. petrolejovej lampy tienidlo;
klobúkový príd.: k. cukor sformovaný do tvaru kužeľa; k-á forma f. klobúka;
klobúčik, -a/-čka m. zdrob. expr.
(jeden) klobúčik; (bez) klobúčika; (ku) klobúčiku; (vidím) klobúčik; (ó) klobúčik!; (o) klobúčiku; (s) klobúčikom;
(dva) klobúčiky; (bez) klobúčikov; (ku) klobúčikom; (vidím) klobúčiky; (ó) klobúčiky!; (o) klobúčikoch; (s) klobúčikmi;