klk -u obyč. mn. m.
1. chlpy, chuchvalce: k-y vlny
2. anat. jemné výbežky na sliznici čriev na vstrebávanie potravy
klk klku pl. N klky I klkmi m.
klk klku pl. N klky I klkmi m. 1. ▶ zhluk určitej hmoty; väčšie množstvo navzájom poprepletaných vlákien, chlp, chuchvalec: nájsť klky prachu pod posteľou; čistiť klky z priadze 2. obyč. pl. klky anat., lek. ▶ drobné výrastky na povrchu sliznice tenkého čreva, slúžiace na vstrebávanie živín z potravy do krvi: črevné klky; v tenkom čreve sa nachádzajú milióny klkov
chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty • hrča: zhúžvať papier do hrče • chuchvalec: chuchvalec vlny • klk: klky priadze • expr.: guča • gundža • chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov • strapec: strapec srsti • odb. trs: trs trávy • chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol • vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy) • expr. žvacheľ: žvacheľ slamy • viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu • roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs • expr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)
klk p. chumáč
klk1, -u, obyč. v mn. č. klky m.
1. chlp, chuchvalec: k-y vlny; k-y obŕv (Jes-á);
2. anat. jemné výbežky na povrchu sliznice čriev, slúžiace na vstrebávanie potravy
klk2 cit. napodobňuje zvuk pri pribíjaní, zatĺkaní: Sekerka zatĺka kramľu, klk, klk. (Karv.)
kĺk m. najhrubšie črevo ošípanej pred zakončením: kĺk (Lipt. Kokava LM)
klk m, obyč. pl klky zvyšky po vyčesaní kúdele: len a konope se česu, zustawsse tam pazderj, tu klky (KoB 1666); stvpa: hrubá kaudel, klky (CL 1777); calathus: k drženi klku kossár (LD 18. st); -ový príd: klkowe pradena (s. l. 1727) z klkov