klinec -nca m.
1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.
2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov
● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci; zavesiť učenie ap. na k. zanechať; → zlatý k. programu;
klincový príd.: k. tvar;
klinček -a m.
1. zdrob. k 1
2. voňavý kvietok s dlhou byľou a úzkymi listami, bot. Dianthus: k. poľný, k. záhradný
3. obyč. mn. k-y sušené púčiky tropického stromu klinčekovca voňavého, použ. ako voňavé korenie;
klinčekový príd.: k-á vôňa
klinec -nca pl. N -nce m. 1. ▶ kovový predmet s hlavičkou, dlhým driekom a ostrým hrotom slúžiaci na pripevňovanie al. spájanie predmetov, vbíjaním kladivom al. strojom: obyčajný desaťcentimetrový k.; stavebné, kolárske, čalúnnické klince; pribíjať klince kladivom; zatĺcť k. do steny a zavesiť naň obraz; stúpiť na hrdzavý k.; poraniť sa o k.; vyťahovať kliešťami staré klince z dosák 2. lek. ▶ chirurgická pomôcka, obyč. z ľahkých odolných kovov, zabezpečujúca správne zrastenie operovaných častí kostí; výplňová operačná náhrada určitej časti: kostný k.; vnútrodreňový k. 3. šport. profes. ▶ (vo volejbale) prudké zrazenie lopty tesne za sieť, silný smeč: klince súperov 4. ▶ bežné označenie okrasnej skleníkovej rastliny klinčeka záhradného Dianthus caryophyllus, s dlhou byľou, úzkymi sivozelenými listami a voňavým kvetom so strapatými, nahusto naukladanými korunnými lupienkami: darovať matke kyticu klincov; na stole stála váza s tromi ružovými klincami; Všetky ulice od stanice po Kolomanovu záhradu sa budú klincami jarabieť. [H. Zelinová] ◘ fraz. aj keby klince padali (hodnotiace vyjadrenie v situácii, keď sa musí niečo nevyhnutne urobiť) v každom prípade, za každých okolností; aj klince by pojedol je veľmi hladný až vyhladovaný; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu; trafiť/udrieť klinec po hlavičke úplne presne niečo vystihnúť, povedať výstižnú, priliehavú poznámku; zabiť si/zatĺcť si klinec do rakvy znemožniť sa, urobiť niečo neprípustné; zavesiť niečo na klinec skončiť s niečím, zanechať nejakú činnosť, prestať sa niečomu venovať; zlatý klinec programu/večera a) vrcholná časť, najhodnotnejšie vystúpenie b) iron. niečo nepochopiteľné, šokujúce ▷ zdrob. ↗ klinček
klinček ozdobný voňavý kvet • klinec: venovať niekomu kyticu klinčekov, klincov • nár. hrebíček • subšt. karafiát
klinec 1. tenký, špicatý a obyč. kovový predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: zatĺkať klinec do steny • nár.: šprnágeľ • šprnál (veľký klinec)
2. p. klinček
klinec, -nca m.
1. tenký a ostrý predmet obyč. z kovu, používaný na pribíjanie al. zbíjanie drevených predmetov: železný, drevený k.; zatĺcť, zabiť k.; pribiť niečo k-om, zavesiť na k. (napr. obraz, šaty ap.)
● hovor. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; hovor. žart. cigáni mu k-e kujú v žalúdku škvrčí mu v žalúdku od hladu; pôjde, aj keď budú k-e padať v každom počasí, za každých okolností; zavesiť gazdovanie, remeslo, učenie na k. opustiť, zanechať; trafiť k. na hlavu, udrieť k. po hlave správne odhadnúť, uhádnuť, vystihnúť niečo; zlatý k. večera, programu vrcholné, najlepšie číslo;
2. ozdobný kvet, klinček: Zásteru mala plnú bielych a ružových klincov. (Zgur.);
klincový príd.: k-á hlavička h. klinca;
klinček, -a m. zdrob.
1. malý klinec;
2. ozdobný voňavý kvet; bot. k. záhradný (Dianthus caryophyllus);
3. obyč. v mn. č. klinčeky sušené kvetné púčky klinčeka voňavého, používané ako korenie
(jeden) klinec; (bez) klinca; (ku) klincu; (vidím) klinec; (ó) klinec!; (o) klinci; (s) klincom;
(štyri) klince; (bez) klincov; (ku) klincom; (vidím) klince; (ó) klince!; (o) klincoch; (s) klincami;