klinec, -nca m.
1. tenký a ostrý predmet obyč. z kovu, používaný na pribíjanie al. zbíjanie drevených predmetov: železný, drevený k.; zatĺcť, zabiť k.; pribiť niečo k-om, zavesiť na k. (napr. obraz, šaty ap.)
● hovor. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; hovor. žart. cigáni mu k-e kujú v žalúdku škvrčí mu v žalúdku od hladu; pôjde, aj keď budú k-e padať v každom počasí, za každých okolností; zavesiť gazdovanie, remeslo, učenie na k. opustiť, zanechať; trafiť k. na hlavu, udrieť k. po hlave správne odhadnúť, uhádnuť, vystihnúť niečo; zlatý k. večera, programu vrcholné, najlepšie číslo;
2. ozdobný kvet, klinček: Zásteru mala plnú bielych a ružových klincov. (Zgur.);
klincový príd.: k-á hlavička h. klinca;
klinček, -a m. zdrob.
1. malý klinec;
2. ozdobný voňavý kvet; bot. k. záhradný (Dianthus caryophyllus);
3. obyč. v mn. č. klinčeky sušené kvetné púčky klinčeka voňavého, používané ako korenie