klin -a m.
1. nadol sa zužujúci plochý nástroj na štiepanie, upevňovanie ap.: vraziť k. do dreva, podložiť nábytok k-om
2. vec podobná klinu: pulóver s k-om vpredu
● k. k-om vybíjať naprávať vec tým, čím sa pokazila; → vraziť k. medzi niekoho, niečo;
klinový príd.: k-é písmo v podobe klinov; k. remeň s klinovým profilom
klin -na/-nu pl. N -ny m.
Klin nad Bodrogom -na L -ne m. obec na východnom Slovensku v Trebišovskom okrese južne od Trebišova;
Klinčan, Bodrockoklinčan -na pl. N -nia m.;
Klinčanka, Bodrockoklinčanka -ky -niek ž.;
klinský, bodrockoklinský -ká -ké príd.
Klin -na L -ne m.
1. obec na severnom Slovensku v Námestovskom okrese severne od Námestova
2. časť obce Klokočov v Čadčianskom okrese;
Klinčan -na pl. N -nia m.;
Klinčanka -ky -niek ž.;
klinský -ká -ké príd.
klin -na/-nu pl. N -ny m. 1. ▶ jednoduché ručné náradie hranolovitého tvaru zužujúce sa do hrotu, používané na upevnenie stability predmetov al. na štiepanie materiálov: drevený, železný k.; štiepací k.; vbiť k. do brány; vtĺkať kliny do muriva; zaistiť vozidlo podložením klinov pod kolesá; vyplniť klinmi medzery medzi prepravovanými doskami; robiť klinom dieru do zeme □ archeol. pästný klin jednoduchý kamenný nástroj paleolitického človeka na spracúvanie materiálu a výrobu iných nástrojov; geod. geodetický klin pomôcka na meranie dĺžkovej hodnoty malej medzery; optický klin hranol na vytváranie konštantného diaľkomerného uhla; ban. úhybový klin vrták na horniny na narovnávanie vybočených vrtov 2. tech. ▶ kovová súčiastka používaná na rozoberateľné spojenie dvoch strojných častí tak, aby sa prenášal krútiaci moment al. iná striedavá sila v stroji: priečny, pozdĺžny k.; k. spája remenicu s hriadeľom 3. ▶ protetická pomôcka na rehabilitáciu chrbtice, končatín a pod.: polohovací k.; ležať na kline 4. ▶ čo vzhľadom, tvarom pripomína predmet al. ručné náradie zužujúce sa do hrotu: malý k. územia; pozorovať k. letiacich husí; k. hory územný výbežok medzi dvoma potokmi 5. odev. ▶ trojuholníková časť látky, ktorá sa všíva do odevu na rozšírenie základnej plochy látky: plecný, pazušný k.; rozkrokový k. nohavíc; všité kliny so zipsami 6. voj. ▶ formácia bojovej techniky; zoskupenie ozbrojencov v zásahovej akcii pri boji zblízka: tankový k.; stáť na čele klinu ◘ fraz. vraziť klin medzi niekoho, medzi niečo, do niečoho zničiť jednotu, spôsobiť rozdelenie niekoho, niečoho ◘ parem. aké drevo, taký klin, aký otec, taký syn; klin sa klinom vybíja vec sa dá napraviť obyč. tým, čím sa pokazila
klin -u m., klina -y ž. ‹f› ekol. postupná al. stupňovitá (graduálna) zmena v súvislých populáciách organizmov;
klinálny príd.: ekol. k-a variabilita premenlivosť organizmu spôsobená postupnou zmenou určitého znaku vnútri areálu druhu
klin, -a m.
1. zahrotený kus dreva, kameňa al. kovu, slúžiaci na rozličné ciele (napr. na štiepanie dreva, na podkladanie kolies a pod.): vraziť k. do dreva; archeol. pästný k. nástroj predhistorického človeka
● ani k-om mu to z hlavy nevybijú nedá sa presvedčiť, je tvrdohlavý; klin sa klinom vybíja (porek.) čím sa niečo pokazilo, tým sa to aj napraví; vraziť k. medzi priateľov rozdeliť, znepriateliť ich; vraziť k. do boku nepriateľskej armády roztrhnúť ju;
2. čo má podobu klina: divé husi letia v k-e; meteor. k. vysokého tlaku vzduchu;
3. veľký klinec, na konci obyč. zahnutý: zabiť k. do steny; šaty visia na k-e;
tech. ostrý železný predmet na spájanie trámov, dosák ap.;
klinový príd. majúci tvar klina: k-é písmo typ ideografického písma u starých Sumerov, Babylončanov a Asýrčanov; k-ý znak;
klinok, -nka m. zdrob.
kliník p. klin
klin m. (klín) 1. zahrotený kus dreva al. kovu, ktorý sa používa a. ako pripájajúca, spájajúca al. tesniaca súčiastka rozličných nástrojov a zariadení (voza, brán, pluhu, kosy ap.): Do obrúčki sa zatĺkov vella kosi ge kosišču klin (Trakovice HLO); kľin (Laskomerské BB, Tlmače LVI) b. pri štiepaní dreva, kameňa al. dvíhaní i stabilizovaní ťažkých predmetov: Bou̯ aj ekstra kľin, búchau̯ naň s kiaňicou (Prievidza); Do skali napraviu̯ kľin a mlatom ho šťiepau̯ (Medzibrodie n. Or. DK); kľin (Stanča TRB) F. jakie drevo, taki kľin (Žakarovce GEL) - treba použiť situácii primerané prostriedky 2. vec podobná klinu a. hrotovito sa zužujúci koniec role: klin (Ardanovce HLO) b. všitá časť odevov štvorcového al. trojuholníkového tvaru: Konopné košele a konopné gate boli s takím velkím klinom našité, abi sa honne vetralo (Prejta ILA); Abi sa f konopních gacoch pri robote lepšie luftuvalo, medzi nohámi bóv našití klin (Šípkové PIE) 3. koláč odkrojený v tvare trojuholníka: Dal mi klin koláše (Nandraž REV); klin (Bošáca TRČ) 4. záh lono: Ruki si dám do klína (Kunov SEN) 5. veľký klinec (na konci obyčajne zahnutý): Reťiaske sa založia na kľin (Lišov KRU); Venku na sceňe bili klíni, na tích bili chomúti (Kunov SEN); U pľevňi bul zabiti dagdze na sceňe taki kľin, zavešilo še porvislo naňho (Brezina TRB); kliník m. zdrob. k 1, 2: Bolo v jednom kuse aj osem kľiňíkou, a to sä klaďivom pekňe podbíjälo (Dol. Kubín); Keď uš skala povoľila, zau̯ som véc takích kľiňíkou a tie som popodbíjau̯ (Medzibrodie n. Or. DK); Na kľiňiku zme maľi ľem dve mandľe jarcu (Spiš. Štvrtok LVO)
klin m 1. zahrotený drevený al. kovový nástroj slúžiaci na štiepanie: klynow hawyarskych (LIETAVA 1633); klin zelezny (s. l. 1656); drewo kljnama rozbigati (KS 1763); do roztiateho stromu drewený kljn uderil (PH 1770) F. vyháňať, vyrážať, vyraziť k. (s) k-om naprávať tým, čím sa niečo pokazilo: nenj wždicky treba klin klinem z drewa kiganicu wirazat (BV 1652); kljn z kljnem wirazit se pokusugess (DuH 1726); kljn s kljnem wyháňati sa obyčag mywa (BlR 18. st) 2. väčší klinec, skoba, kramľa al. kolík: rohowe kliny (ZVOLEN 1637) spájajúce rohy: od klina do wahow (SOBLAHOV 1651); klyny hrubye na most; klin do razwory (KRUPINA 1684, 1689); kliny aneb palcze do (mlynských) kolges (JELŠAVA 1750); clavus: kljn, hrebik (AP 1769) L. babčený, popeňažný, turáčny k. v cene menovanej mince: babczenich klinou padesatt; popenežnich klinou (ZVOLEN 1651, 1654); klynou turacznych (KRUPINA 1689); hlawowge kliny (L. JÁN 1773) so zväčšenou hlavičkou; ručník na k. (hodný) uterák: ručniky na klin hodne; capitanowy rucznyk na klyn d 36; rucžnikou sest na kljn tkaczkich (KRUPINA 1684; 1686; 1691) F. cznost mladeneczka czo kljn trcžj z wreczka (BV 1652); (politika) sa tiskne gak klin z wreca (GV 1755) nápadne sa uplatňuje 3. hrubšia tyč, kôl: klin, na kterj zrebe pribygu (RG 18. st) 4. čo má klinovitý tvar a. kus látky, poľa, lúky, lesa ap.: dal gey zemu w Rawienczi klyn podle rybnykow (L. TRNOVEC 1569); hedbávné s zlatými kljny punčochy (B. BYSTRICA 1723 E); tu pochabu nadobu, kteru do žiwotka dostihugicum klinem (:blanchetu:) naziwagu (ŠD 1784) b. útvar vojska: wogsko klasti po húffoch a klinoch (KB 1757); cuneus: klin, húff wogánsky (KS 1763) 5. časť ľudského tela, podbruško, lono: klinowe chudich biwagi almužnamy naplnene (Le 1730); prilož do klinu na luno (RN 17.-18. st); -ový príd k 2: L. klinovy rucznik (KRUPINA 1697) (ozdobný) uterák; -ok [-ek] dem k 2: (na vrátach) klinek wytyahuwal (DRIETOMA 1740) P. tpn Kliny (v Bobrovníku 1527); Klin (v Malatínoch 1582)