klinec -nca m.
1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.
2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov
● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci; zavesiť učenie ap. na k. zanechať; → zlatý k. programu;
klincový príd.: k. tvar;
klinček -a m.
1. zdrob. k 1
2. voňavý kvietok s dlhou byľou a úzkymi listami, bot. Dianthus: k. poľný, k. záhradný
3. obyč. mn. k-y sušené púčiky tropického stromu klinčekovca voňavého, použ. ako voňavé korenie;
klinčekový príd.: k-á vôňa
klinček -ka pl. N -ky m. zdrob. (malý klinec)
klinček -ka pl. N -ky m. (kvet)
klinček obyč. pl. klinčeky m. (korenie)
klinček -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý kovový klinec: obuvnícky k.; vyťahovať kliešťami hrdzavé klinčeky z dosky 2. obyč. pl. klinčeky ▶ usušené nerozvité puky klinčekovca voňavého, používané ako korenina: aromatické klinčeky; celý, mletý k.; pridať do jedla niekoľko klinčekov; varené víno s klinčekmi a so škoricou 3. farm. ▶ éterický olej získavaný destiláciou listov klinčekovca voňavého, používaný na výrobu liekov a kozmetických prípravkov, klinčeková silica: základ parfumu tvorí santalové drevo a k. 4. ▶ rod divorastúcich al. pestovaných rastlín, vždyzelených polokrov a bylín z čeľade silenkovitých, s protistojnými kopijovitými listami, s bohato kvitnúcimi menšími, často prenikavo voňajúcimi kvetmi zoskupenými v súkvetiach: biele, ružové, žlté klinčeky; pestovať klinčeky; trhať poľné klinčeky; zastoknúť si červený k. do chlopne saka; niektoré klinčeky sú na Slovensku aj medzinárodne chránené □ bot. klinček bradatý Dianthus barbatus; klinček kartuziánsky Dianthus carthusianorum; klinček slzičkový Dianthus deltoides; klinček záhradný Dianthus caryophyllus okrasná rastlina so sivozelenými listami a voňavým kvetom so strapatými, nahusto naukladanými korunnými lupienkami □ turecký klinček bežné označenie dvojročnej záhonovej rastliny klinčeka bradatého Dianthus barbatus
klinec -nca pl. N -nce m. 1. ▶ kovový predmet s hlavičkou, dlhým driekom a ostrým hrotom slúžiaci na pripevňovanie al. spájanie predmetov, vbíjaním kladivom al. strojom: obyčajný desaťcentimetrový k.; stavebné, kolárske, čalúnnické klince; pribíjať klince kladivom; zatĺcť k. do steny a zavesiť naň obraz; stúpiť na hrdzavý k.; poraniť sa o k.; vyťahovať kliešťami staré klince z dosák 2. lek. ▶ chirurgická pomôcka, obyč. z ľahkých odolných kovov, zabezpečujúca správne zrastenie operovaných častí kostí; výplňová operačná náhrada určitej časti: kostný k.; vnútrodreňový k. 3. šport. profes. ▶ (vo volejbale) prudké zrazenie lopty tesne za sieť, silný smeč: klince súperov 4. ▶ bežné označenie okrasnej skleníkovej rastliny klinčeka záhradného Dianthus caryophyllus, s dlhou byľou, úzkymi sivozelenými listami a voňavým kvetom so strapatými, nahusto naukladanými korunnými lupienkami: darovať matke kyticu klincov; na stole stála váza s tromi ružovými klincami; Všetky ulice od stanice po Kolomanovu záhradu sa budú klincami jarabieť. [H. Zelinová] ◘ fraz. aj keby klince padali (hodnotiace vyjadrenie v situácii, keď sa musí niečo nevyhnutne urobiť) v každom prípade, za každých okolností; aj klince by pojedol je veľmi hladný až vyhladovaný; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu; trafiť/udrieť klinec po hlavičke úplne presne niečo vystihnúť, povedať výstižnú, priliehavú poznámku; zabiť si/zatĺcť si klinec do rakvy znemožniť sa, urobiť niečo neprípustné; zavesiť niečo na klinec skončiť s niečím, zanechať nejakú činnosť, prestať sa niečomu venovať; zlatý klinec programu/večera a) vrcholná časť, najhodnotnejšie vystúpenie b) iron. niečo nepochopiteľné, šokujúce ▷ zdrob. ↗ klinček
klinček ozdobný voňavý kvet • klinec: venovať niekomu kyticu klinčekov, klincov • nár. hrebíček • subšt. karafiát
klinec, -nca m.
1. tenký a ostrý predmet obyč. z kovu, používaný na pribíjanie al. zbíjanie drevených predmetov: železný, drevený k.; zatĺcť, zabiť k.; pribiť niečo k-om, zavesiť na k. (napr. obraz, šaty ap.)
● hovor. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; hovor. žart. cigáni mu k-e kujú v žalúdku škvrčí mu v žalúdku od hladu; pôjde, aj keď budú k-e padať v každom počasí, za každých okolností; zavesiť gazdovanie, remeslo, učenie na k. opustiť, zanechať; trafiť k. na hlavu, udrieť k. po hlave správne odhadnúť, uhádnuť, vystihnúť niečo; zlatý k. večera, programu vrcholné, najlepšie číslo;
2. ozdobný kvet, klinček: Zásteru mala plnú bielych a ružových klincov. (Zgur.);
klincový príd.: k-á hlavička h. klinca;
klinček, -a m. zdrob.
1. malý klinec;
2. ozdobný voňavý kvet; bot. k. záhradný (Dianthus caryophyllus);
3. obyč. v mn. č. klinčeky sušené kvetné púčky klinčeka voňavého, používané ako korenie
klinček i klinčík m. 1. malý klin: kľinčok (Šuľa MK); klinček (V. Bielice TOP) 2. strsl, čiast. zsl malý klinec: S klinšoki misíš pribič tú oddúlenú podošvu! (Brusník REV); Pribi to s takíma malíma klinčeki! (Vištuk MOD); Nacahnul na kopito, nacvikal doopkola, s klinčikami obil (Prešov) L. priťískací kľinčok (V. Straciny LUČ) - pripínací špendlík F. ňech si oči na kľinčeg zavesí! (Žaškov DK) - nech nespí 3. gem, hont-novohr kúsok múčnika odkrojeného na trojuholník: Pokrájala torte na klinšoke (Kociha RS); Tej tálike lepňovej zvale zme aj klinčoke, podistem zato, že male takú isnú furmu ako klin (Čelovce MK) 4. strsl druh lúčnej i záhradnej rastliny a. bot. klinček (Dianthus): Na lúkah rastú šakovie kľinčoke (Pukanec LVI) L. ďiví kľinčok (V. Straciny LUČ) - poľný klinček; tureckí kľinčok (Laskomerské BB) - bot. klinček bradatý (Dianthus barbatus) b. bot. prvosienka jarná (Primula veris): klinšok (Nandraž REV) c. bot. sedmokráska obyčajná (Bellis perennis): klinšok (Revúčka REV) 5. obyč. mn. č. druh aromatického korenia: Žebi bou̯ koláč voňaví, dávajú sa kľinčoke (Sklabiná MK); Kvarďiján a klinček sa dávav do maku (V. Maňa VRB); Ked davame jabluka, perše jich potreme na tarľe, dame popražic zos cukrom i s kľinčikami (Brezina TRB); klinčekový príd. k 5: klinčekovo koreňie (Závadka n. Hron. BRE)
klinček [-ek, -ok] m dem 1. malý klin: z pewneho drewa udelanym klinčekom (OR 1672); cuneolus: klinec, klinček (KS 1763) 2. malý klinec: na kaplu klinčekuw; sstukatorskych klinčekuw (DUBNICA n. V. 1722) na štukovú výzdobu; kantar klinczeky strigernimy wybyty (s. l. 1737); klinčeky na huslách (KS 1763) kolíčky na napínanie strún; 3. klinovitý kus poľa: chotar tahne se hore na klinczek (s. l. 1615); zeme se specificugu na powrazy, na sady, na klinček (L. ONDREJ 1704) P. tpn zem Klincsek rečeny (ČACHTICE 1749) 4. bot k. záhradný Dianthus caryophyllus: z čerwenjch klinčeku (HT 1760) 5. obyč. pl sušené kvetné púčiky klinčekovca voňavého Syzygium aromaticum: za klincžoky a gyumbger (JELŠAVA 1689); stromček, na nemž klinčeky rostau (BH 1798); drobno potlučenich kljnčku (RG 18. st)