klietka -y -tok ž.
1. mrežami ohradený priestor na chov vtákov al. zveri (v zajatí): drôtená k., vtačia k., k. pre levy
2. vec podobná klietke: k. výťahu; naložiť tehlu do k-y; k. dreva
● byť ako v k-e obmedzený vo voľnosti; uzavretý;
klietkový príd.: k. výťah;
klietočka -y -čiek ž. zdrob.
klietkový -vá -vé príd.
klietkový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s klietkou; žijúci v klietke: k. chov; k. vták; klietková drezúra vtákov, šeliem 2. ▶ majúci tvar klietky: k. výťah; špeciálne klietkové nadstavby; kopytník v klietkovom výbehu
klietka, -y, -tok ž.
1. zamrežovaný priestor pre chovanie zvierat, vtákov a pod..: železná, drôtená k.; k. na vtáky
● držať niekoho ako v k-e obmedzovať vo voľnosti; byť ako lapené zviera v k-e nepokojný, netrpezlivý, zúrivý; k. hanby v stredoveku zariadenie, v ktorom vystavovali previnilcov proti morálke, pranier;
2. vec podobná klietke, napr. v stavebníctve pohyblivé lešenie, v baníctve výťah v bani na prepravu ľudí a materiálu; stavať drevo do k-y ukladať do tvaru klietky, aby uschlo;
klietkový príd.: k. výťah podobný klietke;
klietočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
klietka1 ž. (glietka) 1. latková al. pletená zamrežovaná al. inak upravená konštrukcia na chov niektorých malých zvierat al. na prenášanie niektorých zvierat: Prečo si zatvoriv to káča do glietki? (Hliník n. Hron. NB); U Boriši majú f kliatke živia veverice (Brusník REV); Jakého ftáčka máš f téj klécce? (Bošáca TRČ); Vážili ste tela f klietce? (Vaďovce MYJ); kľitka (Remeniny GIR) F. uš si f klietke, ftáčik (Bobrovec LM) - už ťa dostali! 2. drevený rám, do ktorého sa dávajú zvieratá pri podkúvaní: Pred vihnó bula mocná kľiätka, do té konä alebo vola fpuščili a priväzali (Ratková REV); Kravi sa kuvali f klítke: Krava sa dvihla na pevních popruhoch, noha sa jéj privázala a tag hu potkuval (Biely Kostol TRN) 3. mlyn. podkladový rám, na ktorom leží hlavica nesúca čap a hriadeľ vodného kolesa: klietka (Lomná NÁM); kľitka (Krivany SAB) 4. do podoby kocky uložené drevo, vrecia al. iný materiál vo vrstvách krížom na seba: Z dreva zme robiľi siahovice, kládľi ich do kľietok (Tlmače LVI); Kľietka je to, že sa šingľia poukladá naprieč, jedňie idú rouno a druhie zase na krížom (Tajov BB); Najprf si mosíš postavit klétku a aš potom možeš ku̯ást šáru (Jablonové MAL); Ženci boli pri mechoh a ukladali íh do klétki (Blatné MOD); Cehlu skladaľi do kľitki (Dl. Lúka BAR) 5. ban. kabína banského výťahu: F šaľe śe urvala kľetka (Žakarovce GEL) 6. čať kolovrátka otočne uložená na predĺženom čape rukoväte, na ktorú sa navíjala niť: kliétka (Bošáca TRČ); klietočka ž. zdrob. expr. k 1: Zatvoreu̯ ftášika do klietoški (Kociha RS); Mám takí malí oplodnáčik a tí mladé matki pochitám do takích škatulék, do takích klítoček (N. Sady NIT); klietkový príd. k 1: klietková váha (Prievidza)