klient -a m. kto používa služby práv. zástupcu, lekára ap.;
klientka -y -tok ž.;
klientsky príd.
klient -ta pl. N -ti I -tmi/-tami m.
klient1 -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (stály) zákazník využívajúci platené služby najmä v oblasti peňažníctva, poisťovníctva, advokácie, opatrovateľstva a pod.: firemný k.; vklady klientov banky; pohotovo obslúžiť klienta; odškodniť poškodených klientov; komunikovať s klientmi; vyhovieť požiadavkám klientov; získavať si dôveru klientov; denná ústavná starostlivosť o klientov 2. hist. ▶ (v starovekom Ríme) kto očakáva pomoc a ochranu od mocnejšieho a majetnejšieho občana (patróna), za čo sa mu odpláca rôznymi službami, chránenec: Caesarovi klienti; schudobnený patricij sa stal klientom ▷ klientka -ky -tok/-tiek ž. k 1: najmladšia k. poisťovne
klient2 -ta pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ inform. ▶ program sprostredkúvajúci požiadavky servera, ktorý ich plní: e-mailový k.; komunikačné klienty; Outlook slúži ako univerzálny klient elektronickej pošty. [Qu 2004]
klient -a m. (klientka -y ž.) ‹l›
1. kto používa služby advokáta, lekára, peňažného ústavu a pod., zákazník
2. hist. (v starovekom Ríme) osoba závislá od svojho ochrancu (patricija) hospodársky a právne; (v stredoveku) politický chránenec
klient p. zákazník
zákazník kto kupuje tovar al. platí za služby: predavač zdvorilý k zákazníkom • kupec • kupujúci (kto niečo kupuje): hľadať kupca na dom; v obchode niet kupujúcich • klient (kto používa služby niekoho): lekár má veľa klientov • spotrebiteľ • konzument (kto kupuje, spotrebúva tovar): vyhovieť požiadavkám spotrebiteľa, konzumenta • odberateľ (kto niečo kupuje, odoberá): vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi • predplatiteľ • abonent (kto niečo objedná a vopred zaplatí): predplatiteľ, abonent časopisu • subskribent (kto sa zaviazal odoberať knihy, platne a pod.): prihlásiť sa za subskribenta • subšt. kunčaft: stratiť kunčaftov
klient, -a m.
1. kto sa dáva zastupovať právnym poradcom; zákazník peňažného ústavu: bohatý k.;
2. v starom Ríme človek pod ochranou patricija, chránenec;
klientka, -y, -tiek ž.;
klientský príd. k. pomer p. klienta k právnemu zmocnencovi
klient m lat kto je pod ochranou niekoho, zverenec, chránenec: nebeska rada wywolenych očekawa co klientow swych (SP 1696); slowičko advocatum znamena w slowenskem yazyku primluwce aneb procuratora, ktery se za clienta pred sudem primluwa (COB 17. st); twim clientom wždj preg (Tr 1728); -ka ž: mlady Coulanges swoju klientku wychwaluge (LPo 18. st)