Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

klesať nedok.

1. pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, pomaly zostupovať, padať: (krúžiaci) dravec k-á k zemi, hlava mu k-á; hladina k-á, op. stúpa

2. mať spád, zvažovať sa, op. stúpať: cesta k-á

3. strácať na intenzite, na hodnote, na význ., op. stúpať: teplota, úmrtnosť k-á, ceny k-jú, popularita k-á

k. od únavy byť celkom vysilený; k. pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť; k. na duchu, na mysli strácať odvahu;

opak. klesávať -a;

dok. klesnúť -e -ú -sol: bezvládne k. na stoličku; ortuť k-la na nulu; k. hlasom znížiť hlas (na konci vety ap.)

hlboko k. mravne upadnúť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klesnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.

klesať -sá -sajú -saj! -sal -sajúc -sajúci -sanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, nižšie; pomaly padať; op. stúpať: lietadlo začalo prudko k.; parašutisti klesajú nižšie; papier, list klesal na zem; hlava mu klesá na hruď; hladina podzemnej vody trvale klesá; poškodená loď klesá na dno; Brucho sa mu dvíhalo a klesalo. [P. Rankov]; pren. slnko klesá za vrchy zapadá
2.mať zostupný sklon, zvažovať sa nadol; op. stúpať: postupne, rýchlo, výrazne k.; chodník mierne stúpal a klesal; Úzke ulice kaskádovite klesali od viníc až po lúky. [L. Ballek]; Díval sa po strmo klesajúcom svahu do doliny. [A. Baláž]
3. ▶ strácať na intenzite, hodnote, význame a pod.; op. stúpať: klesá tlak, teplota ovzdušia; klesá mu krvný tlak, telesná teplota; klesá pôrodnosť, populačná krivka; podiel ekonomicky aktívnych ľudí podľa štatistických údajov klesá; začína k. sledovanosť televíznych seriálov; strane klesajú preferencie; po každom góle súpera hráčom klesalo sebavedomie; Klesá význam písaného slova. [NO 1995]
fraz. klesať do bahna nerestí strácať dobré mravy; klesať na duchu/na mysli strácať odvahu, strácať nádej na úspešné zavŕšenie diela; klesať od únavy byť úplne vyčerpaný; klesať pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť a nezvládať ju
opak. klesávať -va -vajú -val; dok.klesnúť


klesnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok. 1. (kam; ø) ▶ náhle urobiť pohyb smerom nadol, padnúť: klesol na zem pod úderom; ruka mu klesla pozdĺž tela; kameň klesol hlboko do vody; k. na dnoi fraz.; hladina rieky klesla; ortuť v teplomeri klesla; Sťažka klesol na hokerlík oproti otcovi. [J. Puškáš]; pren. slnko kleslo za vrchy
2.nadobudnúť zostupný sklon, náhle sa zvážiť nadol; op. stúpnuť: chodník prudko klesol; na ľavom oku má klesnuté viečko; Most náhle klesol cez priekopu. [N. Baráthová]
3. ▶ stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod.; op. stúpnuť: dopyt, zisk klesol; ceny, kurzy klesli; teplota klesla na bod mrazu; k. na úroveň, pod úroveň niečoho; hlas mu klesol
fraz. hlboko klesnúť mravne upadnúť; klesnúť na dno dospieť k úplnému úpadku; klesnúť na duchu/na mysli stratiť odvahu a odhodlanie; klesnúť na kolená vzdať sa, neklásť odpor; klesnúť v niečích očiach prísť o úctu, vážnosť; nálada klesla na bod mrazu nálada (obyč. na spoločenskom podujatí) sa prudko zhoršila; sánka mu klesla bol prekvapený
nedok.klesať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúťsklesnúťkniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadolexpr.: okväcnúťokvacnúťokvicnúťodkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicliochabnúťhovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavelprevisnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky


spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2


usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším • usadnúťsadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadlauľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľaholpoklesnúťklesnúťkľaknúť: svah (po)klesol, kľakolodb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval

2. p. usadiť sa 2 3. p. sadnúť sa


zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


zniesť sa 1. pomaly, letom sa dostať dolu • spustiť sa: z výšky sa zniesol, spustil vták; náhle sa zniesla, spustila hmlaklesnúť: lietadlo kleslo veľmi nízko

2. žiť, byť v súlade • zhodnúť sapohodnúť sa: s nikým sa neznesie, nezhodne, nepohodnevyjsť: s každým dobre vyjde, s každým sa znesieexpr. ráčiť sa (nedok.): s rodinou sa v ostatnom čase príliš neráčiavydržať (s kým): nemôže so susedmi vydržaťpomestiť sazmestiť sa: dobrých ľudí sa veľa pomestí, zmestí


zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť savyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávuzrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážkupadnúťspadnúť: nevládne (s)padol zo stoličkyklesnúť: klesnúť ako podťatýzložiť sazviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zemsklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zemexpr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gaučexpr.: skydnúť saskydať sasterigať sasteperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečenýzavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalilaexpr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechypoľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

p. aj spadnúť

2. porov. zvaliť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klesať, -á, -ajú nedok.

1. dostávať sa do nižšej polohy, pohybovať sa smerom dolu, znižovať sa, pomaly, voľne padať: skala klesá na dno, k. k zemi, hruď sa dvíha a klesá, cesta klesá, svah klesá zvažuje sa; hladina vody klesá; slnko klesá za obzor, k západu zapadá; k. hlasom hovoriť stále nižším hlasom; barometer klesá

k. od únavy byť nevládny; k. pod ťarchou starostí byť vyčerpaný starosťami; k. na duchu byť skľúčený, strácať odvahu; k. do bahna nerestí mravne upadať;

2. zmenšovať sa, ubúdať, strácať na sile, na cene, na význame: ceny klesajú, úmrtnosť dojčiat klesá, stav dobytka klesal, výkonnosť stroja klesá; k. na váhe; v čase hospodárskej krízy klesajú mzdy; teplota klesá;

dok. klesnúť


klesnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. zaujať nižšiu polohu, znížiť sa; padnúť: hladina vody klesla; klesol na zem celkom vysilený

k. na duchu stratil odvahu; hlboko mravne klesnúť upadnúť;

2. stratiť na cene, na význame, zmenšiť sa, ubudnúť: teplota vzduchu klesla; horúčka klesla; cena tovarov klesla; hodnota majetku klesla; k. na cene; nálada klesla opadla; jeho odvaha klesla; šport. mužstvo kleslo o jednu triedu;

nedok. klesať

Morfologický analyzátor

klesnúť dokonavé sloveso
(ja) klesnem VKdsa+; (ty) klesneš VKdsb+; (on, ona, ono) klesne VKdsc+; (my) klesneme VKdpa+; (vy) klesnete VKdpb+; (oni, ony) klesnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) klesol VLdsam+; (ona) klesla VLdsaf+; (ono) kleslo VLdsan+; (oni, ony) klesli VLdpah+;
(ty) klesni! VMdsb+; (my) klesnime! VMdpa+; (vy) klesnite! VMdpb+;
(nejako) klesnúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

klesnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor