klesať nedok.
1. pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, pomaly zostupovať, padať: (krúžiaci) dravec k-á k zemi, hlava mu k-á; hladina k-á, op. stúpa
2. mať spád, zvažovať sa, op. stúpať: cesta k-á
3. strácať na intenzite, na hodnote, na význ., op. stúpať: teplota, úmrtnosť k-á, ceny k-jú, popularita k-á
● k. od únavy byť celkom vysilený; k. pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť; k. na duchu, na mysli strácať odvahu;
opak. klesávať -a;
dok. klesnúť -e -ú -sol: bezvládne k. na stoličku; ortuť k-la na nulu; k. hlasom znížiť hlas (na konci vety ap.)
● hlboko k. mravne upadnúť
klesanie -nia -ní s. ▶ zostupný sklon plochy smerom nadol, zvažovanie sa; syn. spád; op. stúpanie: prudké, strmé, mierne k.; bežeckú trať tvorilo veľa stúpaní a dlhých klesaní □ geod. klesanie terénneho reliéfu pomer záporného výškového rozdielu dvoch bodov a ich vodorovnej dĺžky ▷ ↗ i klesať
klesať -sá -sajú -saj! -sal -sajúc -sajúci -sanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, nižšie; pomaly padať; op. stúpať: lietadlo začalo prudko k.; parašutisti klesajú nižšie; papier, list klesal na zem; hlava mu klesá na hruď; hladina podzemnej vody trvale klesá; poškodená loď klesá na dno; Brucho sa mu dvíhalo a klesalo. [P. Rankov]; pren. slnko klesá za vrchy zapadá 2. ▶ mať zostupný sklon, zvažovať sa nadol; op. stúpať: postupne, rýchlo, výrazne k.; chodník mierne stúpal a klesal; Úzke ulice kaskádovite klesali od viníc až po lúky. [L. Ballek]; Díval sa po strmo klesajúcom svahu do doliny. [A. Baláž] 3. ▶ strácať na intenzite, hodnote, význame a pod.; op. stúpať: klesá tlak, teplota ovzdušia; klesá mu krvný tlak, telesná teplota; klesá pôrodnosť, populačná krivka; podiel ekonomicky aktívnych ľudí podľa štatistických údajov klesá; začína k. sledovanosť televíznych seriálov; strane klesajú preferencie; po každom góle súpera hráčom klesalo sebavedomie; Klesá význam písaného slova. [NO 1995] ◘ fraz. klesať do bahna nerestí strácať dobré mravy; klesať na duchu/na mysli strácať odvahu, strácať nádej na úspešné zavŕšenie diela; klesať od únavy byť úplne vyčerpaný; klesať pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť a nezvládať ju ▷ opak. klesávať -va -vajú -val; dok. ↗ klesnúť
klesnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok. 1. (kam; ø) ▶ náhle urobiť pohyb smerom nadol, padnúť: klesol na zem pod úderom; ruka mu klesla pozdĺž tela; kameň klesol hlboko do vody; k. na dno ↗ i fraz.; hladina rieky klesla; ortuť v teplomeri klesla; Sťažka klesol na hokerlík oproti otcovi. [J. Puškáš]; pren. slnko kleslo za vrchy 2. ▶ nadobudnúť zostupný sklon, náhle sa zvážiť nadol; op. stúpnuť: chodník prudko klesol; na ľavom oku má klesnuté viečko; Most náhle klesol cez priekopu. [N. Baráthová] 3. ▶ stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod.; op. stúpnuť: dopyt, zisk klesol; ceny, kurzy klesli; teplota klesla na bod mrazu; k. na úroveň, pod úroveň niečoho; hlas mu klesol ◘ fraz. hlboko klesnúť mravne upadnúť; klesnúť na dno dospieť k úplnému úpadku; klesnúť na duchu/na mysli stratiť odvahu a odhodlanie; klesnúť na kolená vzdať sa, neklásť odpor; klesnúť v niečích očiach prísť o úctu, vážnosť; nálada klesla na bod mrazu nálada (obyč. na spoločenskom podujatí) sa prudko zhoršila; sánka mu klesla bol prekvapený ▷ nedok. ↗ klesať
klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke
2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda
opadať2 znižovať výšku svojej hladiny • opadávať • opadúvať: voda v rieke opadá, opadáva, opadúva • klesať (op. stúpať) • ubúdať (zmenšovať sa čo do množstva, intenzity): záujem o tovar ubúda
padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu
porov. aj spadnúť 1
2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)
3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá
4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas
5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2
zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesá • znižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradám • padať • spadať • spadávať • spadúvať (prudko): svah (s)padá nadol • skláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západ • schyľovať sa • chýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru
klesať, -á, -ajú nedok.
1. dostávať sa do nižšej polohy, pohybovať sa smerom dolu, znižovať sa, pomaly, voľne padať: skala klesá na dno, k. k zemi, hruď sa dvíha a klesá, cesta klesá, svah klesá zvažuje sa; hladina vody klesá; slnko klesá za obzor, k západu zapadá; k. hlasom hovoriť stále nižším hlasom; barometer klesá
● k. od únavy byť nevládny; k. pod ťarchou starostí byť vyčerpaný starosťami; k. na duchu byť skľúčený, strácať odvahu; k. do bahna nerestí mravne upadať;
2. zmenšovať sa, ubúdať, strácať na sile, na cene, na význame: ceny klesajú, úmrtnosť dojčiat klesá, stav dobytka klesal, výkonnosť stroja klesá; k. na váhe; v čase hospodárskej krízy klesajú mzdy; teplota klesá;
dok. klesnúť
klesnúť, -ne, -nú, -sol dok.
1. zaujať nižšiu polohu, znížiť sa; padnúť: hladina vody klesla; klesol na zem celkom vysilený
● k. na duchu stratil odvahu; hlboko mravne klesnúť upadnúť;
2. stratiť na cene, na význame, zmenšiť sa, ubudnúť: teplota vzduchu klesla; horúčka klesla; cena tovarov klesla; hodnota majetku klesla; k. na cene; nálada klesla opadla; jeho odvaha klesla; šport. mužstvo kleslo o jednu triedu;
nedok. klesať