Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

klesať nedok.

1. pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, pomaly zostupovať, padať: (krúžiaci) dravec k-á k zemi, hlava mu k-á; hladina k-á, op. stúpa

2. mať spád, zvažovať sa, op. stúpať: cesta k-á

3. strácať na intenzite, na hodnote, na význ., op. stúpať: teplota, úmrtnosť k-á, ceny k-jú, popularita k-á

k. od únavy byť celkom vysilený; k. pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť; k. na duchu, na mysli strácať odvahu;

opak. klesávať -a;

dok. klesnúť -e -ú -sol: bezvládne k. na stoličku; ortuť k-la na nulu; k. hlasom znížiť hlas (na konci vety ap.)

hlboko k. mravne upadnúť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klesať ‑á ‑ajú nedok.

klesanie -nia -ní s. ▶ zostupný sklon plochy smerom nadol, zvažovanie sa; syn. spád; op. stúpanie: prudké, strmé, mierne k.; bežeckú trať tvorilo veľa stúpaní a dlhých klesanígeod. klesanie terénneho reliéfu pomer záporného výškového rozdielu dvoch bodov a ich vodorovnej dĺžky ▷ ↗ i klesať


klesať -sá -sajú -saj! -sal -sajúc -sajúci -sanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, nižšie; pomaly padať; op. stúpať: lietadlo začalo prudko k.; parašutisti klesajú nižšie; papier, list klesal na zem; hlava mu klesá na hruď; hladina podzemnej vody trvale klesá; poškodená loď klesá na dno; Brucho sa mu dvíhalo a klesalo. [P. Rankov]; pren. slnko klesá za vrchy zapadá
2.mať zostupný sklon, zvažovať sa nadol; op. stúpať: postupne, rýchlo, výrazne k.; chodník mierne stúpal a klesal; Úzke ulice kaskádovite klesali od viníc až po lúky. [L. Ballek]; Díval sa po strmo klesajúcom svahu do doliny. [A. Baláž]
3. ▶ strácať na intenzite, hodnote, význame a pod.; op. stúpať: klesá tlak, teplota ovzdušia; klesá mu krvný tlak, telesná teplota; klesá pôrodnosť, populačná krivka; podiel ekonomicky aktívnych ľudí podľa štatistických údajov klesá; začína k. sledovanosť televíznych seriálov; strane klesajú preferencie; po každom góle súpera hráčom klesalo sebavedomie; Klesá význam písaného slova. [NO 1995]
fraz. klesať do bahna nerestí strácať dobré mravy; klesať na duchu/na mysli strácať odvahu, strácať nádej na úspešné zavŕšenie diela; klesať od únavy byť úplne vyčerpaný; klesať pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť a nezvládať ju
opak. klesávať -va -vajú -val; dok.klesnúť


klesnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok. 1. (kam; ø) ▶ náhle urobiť pohyb smerom nadol, padnúť: klesol na zem pod úderom; ruka mu klesla pozdĺž tela; kameň klesol hlboko do vody; k. na dnoi fraz.; hladina rieky klesla; ortuť v teplomeri klesla; Sťažka klesol na hokerlík oproti otcovi. [J. Puškáš]; pren. slnko kleslo za vrchy
2.nadobudnúť zostupný sklon, náhle sa zvážiť nadol; op. stúpnuť: chodník prudko klesol; na ľavom oku má klesnuté viečko; Most náhle klesol cez priekopu. [N. Baráthová]
3. ▶ stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod.; op. stúpnuť: dopyt, zisk klesol; ceny, kurzy klesli; teplota klesla na bod mrazu; k. na úroveň, pod úroveň niečoho; hlas mu klesol
fraz. hlboko klesnúť mravne upadnúť; klesnúť na dno dospieť k úplnému úpadku; klesnúť na duchu/na mysli stratiť odvahu a odhodlanie; klesnúť na kolená vzdať sa, neklásť odpor; klesnúť v niečích očiach prísť o úctu, vážnosť; nálada klesla na bod mrazu nálada (obyč. na spoločenskom podujatí) sa prudko zhoršila; sánka mu klesla bol prekvapený
nedok.klesať

klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


opadať2 znižovať výšku svojej hladiny • opadávaťopadúvať: voda v rieke opadá, opadáva, opadúvaklesať (op. stúpať) • ubúdať (zmenšovať sa čo do množstva, intenzity): záujem o tovar ubúda


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesáznižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradámpadaťspadaťspadávaťspadúvať (prudko): svah (s)padá nadolskláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západschyľovať sachýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klesať, -á, -ajú nedok.

1. dostávať sa do nižšej polohy, pohybovať sa smerom dolu, znižovať sa, pomaly, voľne padať: skala klesá na dno, k. k zemi, hruď sa dvíha a klesá, cesta klesá, svah klesá zvažuje sa; hladina vody klesá; slnko klesá za obzor, k západu zapadá; k. hlasom hovoriť stále nižším hlasom; barometer klesá

k. od únavy byť nevládny; k. pod ťarchou starostí byť vyčerpaný starosťami; k. na duchu byť skľúčený, strácať odvahu; k. do bahna nerestí mravne upadať;

2. zmenšovať sa, ubúdať, strácať na sile, na cene, na význame: ceny klesajú, úmrtnosť dojčiat klesá, stav dobytka klesal, výkonnosť stroja klesá; k. na váhe; v čase hospodárskej krízy klesajú mzdy; teplota klesá;

dok. klesnúť


klesnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. zaujať nižšiu polohu, znížiť sa; padnúť: hladina vody klesla; klesol na zem celkom vysilený

k. na duchu stratil odvahu; hlboko mravne klesnúť upadnúť;

2. stratiť na cene, na význame, zmenšiť sa, ubudnúť: teplota vzduchu klesla; horúčka klesla; cena tovarov klesla; hodnota majetku klesla; k. na cene; nálada klesla opadla; jeho odvaha klesla; šport. mužstvo kleslo o jednu triedu;

nedok. klesať

Morfologický analyzátor

klesať nedokonavé sloveso
(ja) klesám VKesa+; (ty) klesáš VKesb+; (on, ona, ono) klesá VKesc+; (my) klesáme VKepa+; (vy) klesáte VKepb+; (oni, ony) klesajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) klesal VLesam+; (ona) klesala VLesaf+; (ono) klesalo VLesan+; (oni, ony) klesali VLepah+;
(ty) klesaj! VMesb+; (my) klesajme! VMepa+; (vy) klesajte! VMepb+;
(nejako) klesajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor