Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

klepať -e -ú nedok.

1. udieraním al. narážaním vydávať tupé zvuky, klopať: k-nie mlyna, telegrafu; motor k-e (pri poruche)

2. takto spôsobovať tupé zvuky, klopať: k. kladivom, podpätkami

3. (prstami) mierne udierať, klopať, ťukať, poklepávať, poklopávať: k. si prstom na čelo

4. udieraním vykonávať istú činnosť: k. na stroji; k. kosu kovať; k. karosériu vyklepávať;

opak. klepávať -a;

dok. k 2, 3 klepnúť -e -ú -pol

expr. → zuby mu k-li naprázdno; k. niekomu po prstoch znemožniť mu nedovolený čin

// klepať sa hovor. expr. triasť sa: k. sa od zimy, od strachu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klepať ‑e ‑ú nedok.; klepať sa

klepať -pe -pú klep! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) vydávať krátke pravidelné zvuky pri úderoch al. nárazoch, obyč. na tvrdý predmet, klopať: mlyn klepe; monotónne klepanie motora
2. (čím (po čom; o čo)) ▶ udieraním al. narážaním na niečo spôsobovať krátke pravidelné zvuky: bocian klepe zobákom; k. kladivom; k. opätkami po chodníku; orchester klepe sláčikmi po pultoch; Hráči pozdravili divákov klepaním hokejkou o ľad. [Sme 2004]
3. (na čo; po čom (čím)) ▶ mierne udierať, obyč. prstami, klopať, poklopávať: k. na okno, na dvere; k. si prstom na čeloi fraz.; A už ma dôrazne, rýchlo ako ďateľ, klepal po pleci. [D. Kováč]
4. (čo) ▶ miernym udieraním vykonávať istú činnosť: k. článok písať na písacom stroji; k. popol do popolníka odklepávať; k. rezne; k. plech, karosériu upravovať; k. kosu ostriť ju na nákovke, ↗ i fraz.; Životopis ho natoľko strhol, že klepal na stroji dosť často aj v noci. [S. Rakús]
fraz. klepať kosu al. klepať zubami triasť sa od zimy; klepať si [prstom] na čelo/po čele naznačovať zlý, pochybný úsudok niekoho iného, ako je hovoriaci
opak. klepávať -va -vajú -val; dok.klepnúť, k 1 – 3zaklepať


klepať sa -pe sa -pú sa klep sa! -pal sa -púc/-pajúc sa -púci/-pajúci sa -panie sa nedok. hovor. expr. (od čoho; ø) ▶ pohybovať sa jemnými trhavými pohybmi, chvieť sa, triasť sa: klepal sa od zimy, od strachu; klepali sa mu ruky, kolená od vzrušenia; Ešte niekoľko minút po nehode sa celý klepal. [VNK 2002]dok.rozklepať sa


klepnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutie dok. 1. (na čo; o čo; čím; ø) ▶ spôsobiť al. vydať krátky, tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod., klopnúť: dvere klepli; lopta klepla o zem; vojak klepol podpätkami a zasalutoval
2. (na čo; komu (čím) po čom; koho, čo (čím) po čom) ▶ mierne udrieť, klopnúť: k. na dvere, na okno; k. si po čele, na čeloi fraz.; klepla mu varechou po ruke; uznanlivo ho klepol po pleci; k. kapra po hlave; omylom som klepol na enter; expr. No Kunošku si mohli nechať v Bratislave cvičiť nováčikov. Tu ho môže niekto klepnúť. [L. Ťažký] zabiť
3. obyč. neos. expr. (koho) ▶ dostať porážku, zomrieť: tak si ho vystrašil, že ho skoro kleplo; Neraz som mu povedala, aby krotil svoju náruživosť, lebo ho klepne smrtka a bude amen. [K. Lászlová]
fraz. klepnúť niekomu po prstoch prichytiť niekoho pri niečom nedovolenom, zakázanom a vyvodiť z toho dôsledky; klepnúť si [prstom] po čele/na čelo naznačiť vlastný zlý úsudok; zuby mu klepli naprázdno napriek očakávaniu nemal z niečoho žiadny zisk
nedok. k 1, 2klepať

chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


klepať sa p. triasť sa 1, chvieť sa 1


klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľvyklepávaťklepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železoostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosupokúvať: kladivom pokúva kosáktepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže

2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa


triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejústriasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpaexpr.: klepať sadrgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimyvibrovaťkmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibrujemykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity mykápotriasať sapomykávať sapotrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasalazachvievať saochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení)zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajúdunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klepať, -e, -ú nedok. ľahkým udieraním na tvrdý predmet vyludzovať krátke tupé zvuky, klopať: k. kladivom, k. zobákom (o vtákoch); k. na dvere; mlyn klepe; k. kosu ostriť; k. zubami od zimy; k. na stroji písať na písacom stroji;

opak. klepávať, -a, -ajú;

dok. klepnúť


klepnúť, -ne, -nú, -pol dok.

1. ľahko naraziť na tvrdý predmet a vydať krátky, tupý zvuk, klapnúť: dvere klepli

zuby mu klepli naprázdno niečo sa mu nepodarilo, ušiel mu čakaný zisk;

2. (koho po čom, na čo) zľahka udrieť, klopnúť: Klepol pätou na zem. (Kal.) Klepla kladivom na kameň. (Taj.); k. niekoho po hlave, po rukách

k. niekomu po prstoch chytiť niekoho pri zlom čine;

nedok. klepať

Morfologický analyzátor

klepať nedokonavé sloveso
(ja) klepem VKesa+; (ty) klepeš VKesb+; (on, ona, ono) klepe VKesc+; (my) klepeme VKepa+; (vy) klepete VKepb+; (oni, ony) klepú VKepc+;

(ja som, ty si, on) klepal VLesam+; (ona) klepala VLesaf+; (ono) klepalo VLesan+; (oni, ony) klepali VLepah+;
(ty) klep! VMesb+; (my) klepme! VMepa+; (vy) klepte! VMepb+;
(nejako) klepúc VHe+;
klepať_1 klepať klepať_2 klepať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor