klenot -u m. šperk, skvost: rodinné, korunovačné k-y;
pren. kniž. (umelecká) cennosť: hudobný k.
klenot -tu pl. N -ty m.
klenot -tu pl. N -ty m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ ozdobný predmet z drahých kovov al. drahých kameňov, šperk, skvost: vzácne, drahocenné klenoty; rodinný k.; opravovňa hodín a klenotov; znalkyňa klenotov; Pýšila sa šperkmi, ktoré sme považovali za rodinný klenot dedený generáciami. [VNK 2003] □ korunovačné klenoty odznaky panovníckej moci (kráľovská koruna, meč, žezlo, jablko, kríž) 2. kniž. ▶ nevšedné, vynikajúce dielo, vzácna vec, vzácnosť; syn. skvost, poklad: hudobný, architektonický, technický k.; klenoty ľudovej kultúry; k. slovenskej ľúbostnej lyriky; najvzácnejšie klenoty filmového umenia; Trenčín - k. stredného Považia; Tatry považujeme za národný symbol a unikátny prírodný k. ◘ fraz. publ. korunný klenot niečo najvzácnejšie, najvýznamnejšie spomedzi podobných vecí
klenot -u m. ‹n›
1. ozdobný cenný predmet z drahých kovov al. kameňov, šperk, skvost
2. hist. identifikujúca vrchná ozdoba prilby rytiera; (v heraldike) súčasť úplného erbu
3. expr. vzácny al. milý predmet al. osoba, poklad
klenot 1. p. šperk 2. p. vzácnosť
šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad
vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosť • cennosť • drahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennosti • zastaráv. vzácnota (Mňačko) • poklad: kultúrne poklady • kniž. skvost: staroveký skvost • kniž. klenot: hudobný klenot
klenot, -u m. ozdobný predmet z drahých kovov a drahokamov, šperk, skvost: zlatý k., vzácny k.; rodinné k-y; korunovačné k-y odznaky kráľovskej moci;
pren. vzácny drahý predmet, cennosť: literárny, básnický k.; k-y ľudového umenia; k-y svetovej hudby; architektonický k. o krásnej budove;
hovor. lichotivo i o osobe: „Klenot, hrdlička,“ upokojovala ju matka. (Gab.)
klenot m. i klenota ž. (kľenót; klienota) šperk, skvost: Pánom rabuvaľi peňiaze, kľenóti a takuo čo ceňejšie (Kláštor p. Zniev. MAR); klenót (Lukáčovce HLO) F. drží hu ako klienotu, dobre že hu za sklo ňepostaví! (Bobrovec LM) - veľmi ju chráni
klienota p. klenot
klejnot p. klenot
klenot [-e(j)n-, -aj-, -i(e)n-] m, klenota [-i(e)n] ž obyč. pl klenoty nem, klenod m, klenódia ž, klenódium s nem/lat ozdobný predmet z drahých kovov a drahokamov, šperk, skvost: zatagil 70 zlatich y klenoty; od zlata kleynot opraweny (ŽK 1473); klienoty kostolne (PARÍŽOVCE 1564); geden klajnot, w nem su try rubinty a perla (TRENČÍN 1661); stratil drahu klenotu (SK 1697); kroz penize y kroz klenodie swoge testament ucžinil (KRUPINA 1745); sestre dala satj a klenodium (BÁTOROVÁ 1754); chram wirabowal a wssecke klenodie odnesel (MS 1758); klinoti striberne a klinoti zlate (SlK 1766-80); pren drahá vec, cennosť, poklad: klenot duchownj (BK 1612); nemohu rodičowe wetssy klenod myti gako djtky (SP 1696); v oslovení milej osoby: moj klenode, ti sza ode mnye berres (CPM 1768); múj milý klenote (AD 18. st) L. expr cremasteres: žily, na kterych muzske klenoty wysa (KS 1763) pohlavné orgány F. yako naglepššu klienotu w pameti zachowali (BAg 1585)
klienot(a) p. klenot
klinot p. klenot