klenot -tu pl. N -ty m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ ozdobný predmet z drahých kovov al. drahých kameňov, šperk, skvost: vzácne, drahocenné klenoty; rodinný k.; opravovňa hodín a klenotov; znalkyňa klenotov; Pýšila sa šperkmi, ktoré sme považovali za rodinný klenot dedený generáciami. [VNK 2003] □ korunovačné klenoty odznaky panovníckej moci (kráľovská koruna, meč, žezlo, jablko, kríž)
2. kniž. ▶ nevšedné, vynikajúce dielo, vzácna vec, vzácnosť; syn. skvost, poklad: hudobný, architektonický, technický k.; klenoty ľudovej kultúry; k. slovenskej ľúbostnej lyriky; najvzácnejšie klenoty filmového umenia; Trenčín - k. stredného Považia; Tatry považujeme za národný symbol a unikátny prírodný k.
◘ fraz. publ. korunný klenot niečo najvzácnejšie, najvýznamnejšie spomedzi podobných vecí