klenba -y -nieb ž.
1. oblúková stav. konštrukcia, pri kt. sa prenáša zaťaženie na podpery: katedrálová, gotická k., k. mosta
2. čo sa podobá na túto konštrukciu: lebková k., k. čela, chodidla; nebeská k.;
klenbový príd.: k-á povala
klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mosta • zastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámu • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň
klenba, -y, -nieb ž.
1. oblúkovitý kryt, povala oblúkovite sa dvíhajúca do výšky: chrámová k.; románska, gotická k.; lomená, rebrová k.; k. pece, mosta;
pren. bás. oblúk, klenutie: velebná k. horských velikánov (Vaj.); velebná k. slobody (Hlb.); roztrhaná k. šedivej oblohy (Lajč.); živá zelená k. stromov (Hor.); belasá k. jesene (Kost.); pod k-ou nachýlených hláv (Tat.); k. lesa (Švant.);
2. anat. vyklenutá kosť: k. nohy, lebečná k., ústna k.;
klenbový príd. majúci tvar klenby: k-é lešenie, k-á povala
(jedna) klenba; (bez) klenby; (ku) klenbe; (vidím) klenbu; (ó) klenba!; (o) klenbe; (s) klenbou;
(tri) klenby; (bez) klenieb; (ku) klenbám; (vidím) klenby; (ó) klenby!; (o) klenbách; (s) klenbami;