klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
klebeta, -y, obyč. v mn. č. klebety, -biet ž. nepravdivá al. zveličená zpráva, ohováranie, osočovanie: špinavé k-y, robiť, roznášať k-y, babské k-y; chodiť na k-y, po k-ách; prísť do klebiet do reči; vydať sa k-ám;
klebietka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
(jedna) klebeta; (bez) klebety; (ku) klebete; (vidím) klebetu; (ó) klebeta!; (o) klebete; (s) klebetou;
(tri) klebety; (bez) klebiet; (ku) klebetám; (vidím) klebety; (ó) klebety!; (o) klebetách; (s) klebetami;