klebetiť nedok. robiť, šíriť klebety; ohovárať, osočovať: k. z dlhej chvíle, k. o známych;
opak. klebetievať -a
klebetenie -nia s. ▶ často dlhé rozprávanie o nedôležitých veciach, o (súkromných) záležitostiach iných ľudí a pod.: príležitostné, malicherné k.; nezáväzné k. pri káve; zabrániť klebeteniu na pracovisku; krátiť si čas klebetením; k. nemá v povahe; Tváril sa, že nepočuje ich neprestajné klebetenie. [J. Lenčo]; Namiesto zmysluplného rozhovoru hrozí klebetenie o ničom. [Sme 1997] ▷ ↗ i klebetiť
klebetiť -tí -tia (ne)klebeť! -til -tiac -tiaci -tenie nedok. 1. (o kom, o čom; s vedľajšou vetou; ø) ▶ šíriť klebety, neoverené, nepresné, často zveličené informácie, obyč. zo súkromia niekoho, ohovárať: k. o susedoch; celá dedina klebetila o svadbe; klebetili o nej, že sa nestará o domácnosť; nechcel, aby o nich klebetili; Tu ste stále na očiach, ľudia hneď klebetia. [P. Vilikovský]; neos. klebetilo sa na môj účet 2. hovor. (s kým; o kom, o čom; ø) ▶ rozprávať sa (obyč. dlhšie) o nedôležitých veciach, debatovať, zhovárať sa: k. o móde, o deťoch; k. so sestrou o nápadníkoch; kamarátky do rána klebetili; o čom ste klebetili?; kto ti klebetil? kto ti to povedal, prezradil ▷ opak. klebetievať -va -vajú -val
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu
klebetiť, -í, -ia nedok. (na koho, o kom i bezpredm.) robiť, roznášať klebety: Len si klebetíte ako staré tetky. (Fr. Kráľ) A to je hriech na dievku klebetiť. (Tim.) A či je pravda, čo klebetia panie o jeho snúbenici? (Tim.);
opak. klebetievať, -a, -ajú