klbko -a -biek s. guľovitý útvar vzniknutý vinutím: odvíjať niť z k-a, motať k.; skrútiť sa do k-a schúliť sa;
pren. k. ľudí skupinka;
klbôčko -a -čok s. zdrob.
klbko -ka klbiek s.
klbko -ka klbiek s. 1. ▶ guľovitý útvar, ktorý vzniká namotaním ohybného tenkého materiálu, obyč. nití, priadze a pod.: rôznofarebné klbká vlny; k. drôtu, káblikov; spriasť, rozpriasť k.; rozmotať k. špagátu; odmotať z klbka kúsok šnúrky; nakrúcať motúz na k.; mača kotúľa k. bavlnky po zemi; Handry postrihali na pásiky a zmotali do klbiek. [E. Čepčeková]; pren. klbko môjho života [L. Ťažký] □ anat. obličkové klbko zhluk krvných vlásočníc guľovitého tvaru v obličkovom teliesku □ schúliť sa, skrútiť sa, stočiť sa do klbka a) (o zvierati, obyč. mačke, ježovi) skrčiť sa počas spánku al. v nebezpečenstve b) (o človeku) skrčiť sa v polohe ležmo (obyč. od bolesti, chladu a pod.) 2. expr. ▶ niečo nahromadením tvoriace skupinku, hlúčik, hŕstka: kričiace k. detí; k. vrabcov; k. vreteníc; klbká bielych obláčikov; hráči sa zhrčili do klbka; Z klbka sa oddelil jazdec na vysokom čiernom koni. [J. Tallo]; Chlapík zmizol v klbku, uprostred ktorého vyčíňali opilci. [P. Jaroš] 3. expr. ▶ niečo zapletené, zložité, neprehľadné: k. problémov; k. spomienok, dojmov; Svet bol preň klbkom neriešiteľných protirečení. [J. Števček]; spletité klbko rómskej problematiky [VNK 2002] ◘ fraz. klbko nervov nervózny človek; rozmotať klbko záhad/nejasností objasniť niečo neznáme ▷ klbôčko -ka -čok s. zdrob. k 1, zdrob. expr. k 2, 3: odložiť k. bavlniek; hľadal konček nite, aby rozmotal k.; kvety usporiadané do klbôčok; pren. Začínam sa podobať klbôčku pritajeného strachu. [E. Farkašová]; klbčisko -ka -čísk s. zvel.: k. vreteníc; Stačí iba rozmotávať klbko, skôr klbčisko kontaktov firmy. [Sme 2010]
klbko, -a, -biek str. niečo zmotané, zvinuté do gule: k. vlny, priadze, nití, drôtu; navíjať, odvíjať k.; zvinúť do k-a; pren. skrútiť sa, schúliť sa, stiahnuť sa do k-a (o ježovi, o mačke i o človeku) skrčiť sa; Autor sa zapletie do klbka, z ktorého sa ťažko vymotáva (Mráz) popletie myšlienky i slová;
pren. expr. hŕba, kopa: Najprv sa vyrojilo z dverí klbko detí a šarvancov. (Kuk.); k. ľudí, k. hráčov; k. zmijí, húseníc poprepletaná masa; pren. bás. k. smútku (Gab.); k. ticha (Jil.);
klbôčko, -a, -čok str. zdrob. expr.
klbo2 s. niečo namotané vo väčšom množstve do tvaru gule: Kelia klbo som naprädla (Kameňany REV); Sa mi sňívalo, že som mala na rukáh jako také pradénká s klba (Lapáš NIT); Podaj mi to kubo! (Prosné PB); klbko s. zdrob.: Vlna sa ňezvíjala na špuľiari, aľe sa dala na klpká (Lipt. Peter LM); Spadlo mi na zem klpko a cverni se mi celkom zamotali (Kameňany REV); S pradena sa niti ottáčali na kupká (Dol. Súča TRČ); Suśeda požiča mi jedno klupko cverni (Spiš. Podhradie LVO); klbôčko s. zdrob. expr.: Bablnu son si do klbečkou zamotala (Pečenice LVI)
klbko [kl(u)-, ku-] s zvitok niečoho do gule: kupko zlacsa, yak to na tvstku zwinagy (Č. KAMEŇ 1561); klbko nity (BOŠÁCA 1730); črewa do klubka motali (MS 1758); ked chrobáčkowe dobre se nageda, ag dobre hadbawne galetky anebossto klubka mýwagu (BiN 1799) zámotky; (uzimení ľudia) w klupko sa zatočigu a spi třasyce sa (ŽA 1732) v skrčenej polohe; x. pren (korene) se rozssjrowati nemohau, ale zustawagj gako w negakowem klubku spolu (HRK 1773); z celého mesta klbko jeďiňe jest sa viďelo (BR 1785) hŕba F. po niti klbka dogdess (SiN 1678) postupne vyriešiš vec; klbôčko [-eč-] dem: klbecžko starych pryamuw (PRAZNOV 1630); hadbawne gulky aneb klubečka, které (priadky morušové) napradli (BiN 1799) zámotky; samcu klbečka sau menšj (HRANOVNICA 18. st) o zámotkoch priadky morušovej
klbôčko p. klbko