klas -u m. vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: pšeničný, kukuričný k.; tráva ženie do k-u; bot. súkvetie s kvetmi uloženými tesne nad sebou (takmer) bez stopky
● → vyčkaj času ako hus k-u;
klasový príd.;
klások -ska m. zdrob.
klas -su pl. N -sy m.
klas -su pl. N -sy m. 1. ▶ vrchná semenná časť stebla obilnín al. tráv: jačmenný, pšeničný, kukuričný k.; rozdrviť zrelý k. medzi prstami; prázdny k. bez zŕn, ↗ i fraz.; veniec z klasov obilia; tráva ide, ženie do klasu; zbierať ryžové klasy; plné klasy sa vlnia vo vetre; Rád blúdim po poliach a dívam sa, ako rastie zbožie a dozrievajú klasy. [A. Habovštiak]; Padajú klasy pod kosou hladkou. [Š. Žáry] 2. bot. ▶ strapcovité súkvetie s predĺženým vretenom a takmer bezstopkatými kvetmi: kvetný k.; zložený k.; bezostený k.; výtrusnicový k.; guľatý k. skorocelu; steblo nesie na vrchole valcovitý k.; odstrániť odkvitnuté klasy, aby sa rastlina nevysiľovala ◘ fraz. prázdny klas hlúpy človek ◘ parem. dočkaj/vyčkaj času ako hus klasu nebuď nedočkavý, trpezlivo čakaj ▷ zdrob. ↗ klások; klásoček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: klásočky ovsa
klas vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: jačmenný klas • šúľok (klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá): kukuričný šúľok, klas • oklasok (olúpaný kukuričný klas) • klások (klas obilia): zbierať klásky
klas, -u m. vrchná časť stebla obilnín, v ktorej sú zrná;
bot. druh zloženého súkvetia: obilný, pšeničný, kukuričný k.; plný, ťažký k.; zrelý k.; obilie je v klase, vyhnalo do k-u
● vyčkaj času ako hus klasu (porek.) o nedočkavosti; pren. zbierať k-y poznania (Pláv.) učiť sa poznávať; prázdny k. (Záb., Smrek) o pyšnom a hlúpom človeku;
klasový príd.: k. veniec (Pal.) z klasov; bot. k-é vreteno os klasu;
klasný príd. bás. plný klasov: k-é pole (Hviezd.);
klások, -ska/-sku m. zdrob.: zbierať k-y;
bot. časť klasu, v ktorej sú kvety;
klásoček, -čka m. zdrob. expr.
klasa i klas ž. 1. zastar. trieda, stupeň vyspelosti, akosti ap.: Dau̯ múku - samá treťia klas (Prievidza); Koho odvédli v prvňím roku pri asentírce, ten biu̯ dobrí chu̯ap, ríkali o ňem, že je prvňí klase (Kúty SKA); pirši klasi jarec (Dl. Lúka BAR) F. to je ale klasa hráč! (Sučany MAR) - výborný; to je cigán prvéj klasi (Chocholná TRČ) - veľký klamár; to je bitang peršej klasi (Sobrance) - veľký huncút 2. csl zastar. školská trieda, skupina žiakov rovnakého školského ročníka: Choďí do prvej klasi (Klenovec RS); Ale oni (pán učiteľ) mali šest klasóf sám (Zeleneč TRN); Naša Haňa chodzi do peršej klasi (Niž. Kamenica KOŠ)
klas m. 1. strsl, čiast. zsl, vsl časť obilného stebla, v ktorej je zrno: Ag je aj ňie každí kla_zreľí, tag vihorí (Lišov KRU); Žito má peknie klasi (Bobrovec LM); Zrno už vipadá s klasú (Dúbravka BRA); Na zdeblu śe zrobil klas (Dl. Lúka BAR) L. dupľuvaní klas (Kaľamenová MAR) - dvojitý; zubatí klas (Brusno PDZ) - hustý; štrbaví klas (Brodzany TOP), preskočení ku̯as (Štefanov SEN) - s riedkym zrnom; hádzat klase (Siladice HLO), sipa_ca do klasu (Trakovice HLO) - klasiť sa F. dobre je pri kope klasi zbierať (Rim. Píla RS) - z hotového brať; prázni klas dvíha hor hlavu (Rim. Píla RS) - o hlúpom pyšnom človeku 2. šúľok kukurice: Tochto roku mala kukurica pekní klas (Lukáčovce HLO); Piekné ku̯ase má tá turošina (Jablonové MAL); Kukurica ma taki veľki klas (Dl. Lúka BAR)
klas m 1. vrchná časť stebla obilnín so zrnom: klasy zdusilo (P. ĽUPČA 1580); osti na klasi (NP 17. st); issli klasy zbgerat (JASENICA 1704); plne klasy (GV 1755); pssenyčni klas (PH 1770) 2. rastlina z rodu čistec Stachys: stachys gjnak klas (NH 18. st); -ný, -ový príd 1. k 1: snopy klásné (KB 1757); ather: klasowy ostec (KS 1763) 2. (o obilí) čistozrnný: wypusteneho obilý, yakžto ržy, surzice a klasoweho z pozadnym (TRENČÍN 1653); klasowe zyto (P. BYSTRICA 1721); klások dem k 1: nachazy se w žite na polj nekdy w klaskoch černe žitne zrno (OCh 17. st); kláský režné (MP 1718); zbirala si klasky, ktere od ruk zencuw odpadli (MS 1749); popicula: klásek, žitná hlawička (KS 1763)
klasný p. klas
klások p. klas
klasový p. klas