klarinet -u m. jazýčkový drevený dychový hud. nástroj;
klarinetový príd.
klarinet [-n-] -tu pl. N -ty m.
klarinet [-n-] -tu pl. N -ty m. ⟨tal. ‹ fr.⟩ ▶ jednojazýčkový drevený dychový hudobný nástroj v tvare tenkej trubice so sústavou otvorov a klapiek: lyrické, hlboké tóny klarinetu; hrať na klarinete; Načúva, ako švitorí klarinet a zurčí cimbal. [J. Jonáš]
klarinet -u m. ‹t› hud. dychový drevený nástroj s jednoduchým plátkom;
klarinetový príd.: k. tón; k-é sólo
klarinet, -u m. jazýčkový dychový hudobný nástroj;
klarinetový príd.: k-á píšťala na klarinete
klarinet m. (klarinét) druh dychového hudobného nástroja: Ako mau̯ klarinéd v obloku položení, chiťiu̯ do zubou a odhrizou̯ mu ten piskor (Trnie ZVO); Hráli cigáňi na basu, na klarinét (Cerová-Lieskové SEN)