klamať -e -ú nedok.
1. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť: nek-š?
2. vyvolávať nesprávnu predstavu, mýliť, zavádzať: k-ú ho zmysly, inštinkt nek-e
3. podvádzať: k. kupujúcich; k. manželku (s niekým)
// klamať sa byť na omyle: k. sa v svojich citoch
klamať -me -mú (ne)klam! -mal -múc -múci -maný -manie nedok. 1. (koho; komu; o čom; ø) ▶ vedome hovoriť nepravdu, vymýšľať si; syn. luhať: k. rodičov, rodičom; bezočivo, bohapusto, úmyselne klame o svojej minulosti; klame každým slovom; neklameš?; neklam ma!; nevie k.; teraz už nemá zmysel k. ti; Ona vraví, že list je od otca, klame, iste jej to len chlapec písal. [A. Bednár]; Svedok klame, alebo si nepamätá, ako to bolo. [VNK 2001] □ aby som neklamal al. ak ma pamäť neklame (vsuvka v reči pri konštatovaní skutočnosti, ktorou si hovoriaci nie je celkom istý) nerád by som hovoril nepravdu 2. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. mýliť, miasť, zavádzať: k. ľudí, voličov, verejnosť, svet dezinformáciami; klame sám seba; zdanie zavše klame; inštinkt neklame; nazdal sa, že ho len zmysly, uši klamú; reklama nesmie k.; Ale! - skríkol otec zrazu. - Nože poďte sem, či ma oči neklamú! [K. Jarunková] či je to naozaj pravda; V svetle lampy sa mu sestrina tvár zdala chudšia, ale ako sa neskôr presvedčil, svetlo klamalo. [J. Papp] skresľovalo skutočnosť; Ľudia chcú byť klamaní a sú klamaní. [InZ 1999] □ šport. klamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačovať pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča 3. (koho; ø) ▶ dopúšťať sa podvodu; syn. podvádzať: k. zákazníkov, kupujúcich; k. pri kartách; klame manželku s inou je jej neverný; Lebo je veru veľký rozdiel, či ho jeho žena klame s piatimi, alebo len s jedným mužom. [M. Zelinka] ◘ fraz. klamať niekomu [rovno/priamo] do očí bezočivo, nehanebne klamať; klame, až sa hory zelenajú al. klame, len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame ◘ parem. kto chce klamať, musí dobrú pamäť mať ▷ dok. ↗ oklamať
klamať sa -me sa -mú sa (ne)klam sa! -mal sa -múc sa -múci sa -manie sa nedok. (ø; v čom) ▶ nahovárať si nepravdu; mať nesprávnu predstavu o niečom, byť na omyle: dosiaľ sa iba klamala, keď si myslela, že niekoho má; k. sa vo svojich citoch; bol majstrom v umení klamať sa [J. Lenčo]; Bežal dolu schodmi s vedomím, že sa roky klamal, veď Unkas naozaj zomrel. [K. Lazarová] ▷ dok. ↗ oklamať sa
oklamať -me -mú (ne)oklam! -mal -múc -maný -manie dok. 1. (koho; ø) ▶ vedome povedať nepravdu, podviesť: o. rodičov; o. svojich voličov; oklamala ma, že má osemnásť; oklame alebo sa prizná?; o. môžeš len raz, potom ti už nikto neuverí; Matke som vždy bezhranične dôveroval, nikdy ma nesklamala, nikdy neoklamala. [L. Ballek]; Naším sobášom si oklamal seba i mňa... Áno, oklamal! [K. Lászlová] 2. (koho, čo) ▶ vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu; syn. pomýliť, zmiasť: o. súpera; pokúša sa o. osud; mnohých oklame prvý dojem; nedajte sa o. pocitom, že nemáte smäd; na oklamanie stráží použili lesť; Oklamali nás, donútili podpísať hanebnú zmluvu. [N. Baráthová]; pren. Po sviatkoch oklamte telo vodou. [HN 2010] zažeňte hlad pitím vody ▷ šport. oklamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačiť pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča 3. (koho) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.; syn. podviesť: o. zákazníka; dať sa o. reklamou; oklamal manželku s inou ◘ fraz. oklamať čas a) predísť starnutiu b) správať sa ako mladý, mladší; oklamať mozog prinútiť sa v myšlienkach zaoberať niečím iným ako doteraz; oklamať vek pôsobiť mladšie ako v skutočnosti; oklamať žalúdok zahnať hlad niečím, čo len zdanlivo al. nakrátko zasýti ◘ parem. roky sa nedajú oklamať vek sa nedá skryť, zatajiť; srdce neoklameš nemožno skrývať skutočné city ▷ nedok. ↗ klamať
oklamať sa -me sa -mú sa (ne)oklam sa! -mal sa -múc sa -maný -manie sa dok. ▶ dať sa zvábiť, nalákať na niečo nepravdivé, nachytať sa: o. sa na znížení cien; oklamala sa, film bol nanič; V minulosti [kluby] investovali veľké peniaze a neraz sa oklamali. [Sme 2012] ▷ nedok. ↗ klamať sa
balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť
2. p. rušiť 3
pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz
2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami
3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom
4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)
5. p. tárať
klamať, -e, -ú nedok. (koho i bezpredm.)
1. zavádzať, mýliť, viesť k nesprávnej predstave o niečom: zmysly nás klamú, stopy klamú; Či ma oči klamú? nemýlim sa? — Tušenie ho neklamalo mal správnu predtuchu.
2. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť, podvádzať: klame každým slovom; k. pri hre; k. manžela, manželku byť neverný; klame sám seba nahovára si nepravdu;
opak. klamávať, -a, -ajú;
dok. oklamať
|| klamať sa (v kom, v čom i bezpredm.) byť na omyle, mať nesprávnu predstavu o niečom: Klame sa vo svojich citoch;
opak. klamávať sa;
dok. oklamať sa