kladivo, -a, -dív str.
1. nástroj z kusa upraveného železa na drevenej rúčke, používaný na pribíjanie, zatĺkanie klincov, kutie železa a pod.: ručné, kováčske k., udrieť, zatĺcť niečo k-om; srdce mu búši, tlčie ako k. prudko, silne bije; kosák a k. znak, symbol komunizmu;
2. tech. zariadenie na mechanické pribíjanie, vŕtanie ap.: strojné, vŕtacie, pneumatické, tlakové k.;
3. šport. vrhacie náčinie pozostávajúce z ťažkej gule zavesenej na drôtenom lane: vrh k-om;
kladivový príd.: tech. k. drvič;
kladivko, -a, -viek str.
1. zdrob. menšie kladivo: drevené, ručné k.;
tech. súčiastka klavírneho mechanizmu;
2. anat. kostička v sluchovom ústroj;
kladivkový príd.: k. papier druh kvalitného papiera na rysovanie; k. klavír