kladivo -a -dív s.
1. ručný nástroj v podobe kovu vsadeného na rúčku: kováčske k., pribíjať, tĺcť, vyklepávať k-om; tech. pneumatické k.
2. šport. náčinie v tvare oceľovej gule s lankom: hod k-om
● srdce mu bije ako k. silno;
kladivový príd.;
kladivko -a -viek s.
1. zdrob. k 1
2. niečo podobné malému kladivu: anat. sluchová kôstka; elektrotech. Wagnerovo k. elektromagnetický prerušovač prúdu; hud. súčasť klavírového mechanizmu;
kladivkový príd.
kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivom • mlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlat • mlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik
kladivo, -a, -dív str.
1. nástroj z kusa upraveného železa na drevenej rúčke, používaný na pribíjanie, zatĺkanie klincov, kutie železa a pod.: ručné, kováčske k., udrieť, zatĺcť niečo k-om; srdce mu búši, tlčie ako k. prudko, silne bije; kosák a k. znak, symbol komunizmu;
2. tech. zariadenie na mechanické pribíjanie, vŕtanie ap.: strojné, vŕtacie, pneumatické, tlakové k.;
3. šport. vrhacie náčinie pozostávajúce z ťažkej gule zavesenej na drôtenom lane: vrh k-om;
kladivový príd.: tech. k. drvič;
kladivko, -a, -viek str.
1. zdrob. menšie kladivo: drevené, ručné k.;
tech. súčiastka klavírneho mechanizmu;
2. anat. kostička v sluchovom ústroj;
kladivkový príd.: k. papier druh kvalitného papiera na rysovanie; k. klavír
(jedno) kladivo; (bez) kladiva; (ku) kladivu; (vidím) kladivo; (ó) kladivo!; (o) kladive; (s) kladivom;
(štyri) kladivá; (bez) kladív; (ku) kladivám; (vidím) kladivá; (ó) kladivá!; (o) kladivách; (s) kladivami;