kladivo -a -dív s.
1. ručný nástroj v podobe kovu vsadeného na rúčku: kováčske k., pribíjať, tĺcť, vyklepávať k-om; tech. pneumatické k.
2. šport. náčinie v tvare oceľovej gule s lankom: hod k-om
● srdce mu bije ako k. silno;
kladivový príd.;
kladivko -a -viek s.
1. zdrob. k 1
2. niečo podobné malému kladivu: anat. sluchová kôstka; elektrotech. Wagnerovo k. elektromagnetický prerušovač prúdu; hud. súčasť klavírového mechanizmu;
kladivkový príd.
kladivo -va -dív s. 1. ▶ nástroj z kusa upravenej ocele al. z iného materiálu vsadeného na drevenú rúčku, používaný na búchanie, pribíjanie, zatĺkanie, kutie a pod.: ľahké, ťažké k.; klampiarske, zámočnícke k.; murárske, tesárske k.; dláždičské k.; drevené, gumové k.; geologické k. na odber vzoriek hornín; ľadovcové, skalné (horolezecké) k.; zatĺcť klinec do dreva, do steny kladivom; vyklepávať kosu kladivom; z dielne sa ozýva buchot kladív; udrieť sa kladivom po prste; Deň za dňom bolo počuť, ako [kováč] tvrdošijne udiera kováčskym kladivom na nákovu. [A. Habovštiak] □ kosák a kladivo symbol jednoty roľníkov a robotníkov, symbol komunizmu a komunistických strán 2. tech. ▶ stroj al. nástroj na rôzne špeciálne práce: pneumatické k.; búracie k.; vŕtacie, zbíjacie k.; strojové k. na tvarovanie kovov 3. šport. ▶ atletické náčinie pozostávajúce z kovovej hlavice, oceľového lanka a rukoväti: hod kladivom; dráha kladiva ◘ fraz. srdce mu bije ako kladivo srdce mu búši veľmi silno (obyč. od vzrušenia, vypätia, námahy); kladivo na čarodejnice kruté prenasledovanie a stíhanie tých, ktorí majú odlišné názory; hľadanie nepriateľa tam, kde vôbec nie je ▷ zdrob. ↗ kladivko; kladivisko -ka -vísk s. zvel.: velikánske k.; bola to drina už len zodvihnúť také k.
kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivom • mlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlat • mlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik
kladivo, -a, -dív str.
1. nástroj z kusa upraveného železa na drevenej rúčke, používaný na pribíjanie, zatĺkanie klincov, kutie železa a pod.: ručné, kováčske k., udrieť, zatĺcť niečo k-om; srdce mu búši, tlčie ako k. prudko, silne bije; kosák a k. znak, symbol komunizmu;
2. tech. zariadenie na mechanické pribíjanie, vŕtanie ap.: strojné, vŕtacie, pneumatické, tlakové k.;
3. šport. vrhacie náčinie pozostávajúce z ťažkej gule zavesenej na drôtenom lane: vrh k-om;
kladivový príd.: tech. k. drvič;
kladivko, -a, -viek str.
1. zdrob. menšie kladivo: drevené, ručné k.;
tech. súčiastka klavírneho mechanizmu;
2. anat. kostička v sluchovom ústroj;
kladivkový príd.: k. papier druh kvalitného papiera na rysovanie; k. klavír
(jedno) kladivo; (bez) kladiva; (ku) kladivu; (vidím) kladivo; (ó) kladivo!; (o) kladive; (s) kladivom;
(štyri) kladivá; (bez) kladív; (ku) kladivám; (vidím) kladivá; (ó) kladivá!; (o) kladivách; (s) kladivami;