klát -a m.
1. kratší kus hrubého kmeňa stromu (na kálanie dreva, sekanie mäsa ap.): sedieť na k-e, katov k.
2. úľ (v podobe kláta)
● spadnúť ako k. bezmocne; ležať ako k. nehybne;
klátik -a m. zdrob.
klát -ta pl. N -ty m. 1. ▶ celý al. odpílený kmeň stromu zbavený konárov: bukové, dubové kláty; sedieť na drevenom kláte; zvážať kláty z rúbaniska; pomocou ručných kladkostrojov vyťahovali z rieky kláty na breh; Stav bol drevený, pozbíjaný z ťažkých klátov. [D. Dušek] 2. ▶ kratší kus hrubého okliesneného kmeňa stromu používaný na rozličné účely: kálať drevo, polená na kláte; sekať mäso na mäsiarskom kláte; zaťať sekeru do kláta; katov k.; položiť hlavu na k. ↗ i fraz.; Stratiť hlavu kedysi značilo zomrieť, zahynúť, či už popravou, alebo v boji, častejšie však odseknutím hlavy mečom alebo sekerou na kláte na verejnej poprave. [J. Skladaná] 3. ▶ starý typ úľa z odpíleného dutého al. vydlabaného kmeňa stromu; úľ všeobecne (aj so včelstvom): Aj o obecné včely sa kedysi staral, ešte vždy má dvadsaťsedem klátov. [V. Bednár] ◘ fraz. ležať ako klát ležať nehybne, nemôcť vstať; mať rozumu ako dubový klát byť hlúpy; oťažieť ako klát (obyč. o údoch) stať sa ťažkým, meravým, neschopným pohybu; spať ako klát tvrdo spať; stáť ako klát stáť meravo, strnulo; ťažký ako klát veľmi ťažký; zvaliť sa ako klát bezvládne, ťažko padnúť; položiť hlavu na klát svojím konaním sa vystaviť veľkým nepríjemnostiam (strate postavenia, prenasledovaniu a pod.); starý klát o starom človeku ▷ klátik -ka pl. N -ky m. zdrob.: popíliť drevo na klátiky; podložiť niečo drevenými klátikmi; To lesní robotníci šli chodníčkom a každý niesol na pleci klátik dreva. [A. Devečková]; Z malého klátika lipového dreva rezbár pílkou urobil približný tvar figúrky a opracoval ju nožíkom a dlátkami. [KN 2001]; klátisko -ka -tisk s., v sg. i m. zvel.: uprostred dvora stojí dubové, dubový k.
klát 1. kus hrubého kmeňa stromu používaný obyč. na kálanie dreva, sekanie mäsa a pod. • nátoň: rúbať drevo na kláte, na nátoni • penka (klát, obyč. na rúbanie dreva) • nár. špalok
2. p. úľ
úľ konštrukcia (obyč. drevená) na chovanie včiel: prenosný úľ • klát (úľ v podobe kláta) • slang.: zadák • zadovák (úľ s prístupom zozadu)
klát, -a m.
1. kus hrubého kmeňa stromu, používaný pbyč. na kálanie dreva: rúbať drevo na k-e, sedieť na k-e
● stojí ako k. nehybne; spí ako k. tvrdo; zvalil sa ako k. ťažko, meravo dopadol; expr. starý k. o starom človeku: Ja už som starý klát — ale vy, pred vami je život. (Vaj.)
2. druh primitívneho úľa: k. medu;
klátik, -a m. zdrob.;
klátisko, -a str. i m. zvel. expr.: (bravy) ako dubové klátiská (Skal.)
(jeden) klát; (bez) kláta; (ku) klátu; (vidím) klát; (ó) klát!; (o) kláte; (s) klátom;
(štyri) kláty; (bez) klátov; (ku) klátom; (vidím) kláty; (ó) kláty!; (o) klátoch; (s) klátmi;