klásť kladie kladú klaď! kládol kládla kladúc kladúci kladený kladenie nedok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ umiestňovať niekoho, niečo na nejaké miesto (obyč. do vodorovnej polohy), dávať, nakladať, ukladať: k. dieťa do postieľky; k. pacienta na nosidlá; k. taniere, jedlo na stôl; k. cesto na plech; k. kvety, vence na hrob, k pamätníku; k. mŕtveho do hrobu; k. tovar do kontajnerov, do regálov; k. bielizeň do skrine; k. drevo do pece; k. oheň zakladať, zapaľovať oheň; k. oká na zver; záznam zo slávnostného kladenia základného kameňa stavby; Už kládol ruku na kľučku, ale prv než by ju bol stisol, dvere sa znezrady otvorili. [M. Urban]; Už si zvykol kráčať uvoľnene, naisto kládol nohy, takmer ako človek, ktorý vidí. [E. Dzvoník]; Z veľkých hrúd hliny rukami miesia poddajnejšiu hmotu, kladú ju na kruh a hybkými prstami tvarujú krásu. [Vč 1981] □ klásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) týmto spôsobom zabezpečovať rozmnožovanie, znášať 2. (čo) ▶ umiestňovať niečo v istom poriadku, ukladať, inštalovať: k. tehly; k. dosky, parkety; k. na vozovku nový asfaltový kryt; k. koľajnice, potrubie; na ulici kladú inžinierske siete, elektrické vedenie; kladenie dlažby, podlahy 3. (čo) ▶ určovať, stanovovať niečo: k. si nereálne ciele; k. (si) podmienky podmieňovať svoj súhlas splnením niečoho; k. na niekoho vysoké nároky, požiadavky veľa vyžadovať, žiadať od niekoho; k. si za cieľ, za úlohu vytyčovať, usilovať sa dosiahnuť niečo; na prvé miesto kladie čestnosť 4. kniž. (čo (do čoho)) ▶ historicky, časovo zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do 12. storočia; rozkvet niektorých miest sa kladie do stredoveku; Činnosť vyhasnutých sopiek Štiavnického pohoria sa kladie do prvej polovice treťohôr. [J. Fekete] 5. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: k. niečo do popredia uprednostňovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. odpor odporovať, brániť sa; k. otázku, otázky pýtať sa, spytovať sa; k. základy niečoho zakladať, budovať niečo; k. niekomu za vinu pripisovať niekomu vinu za niečo, obviňovať niekoho z niečoho; k. za vzor určiť niekoho, kto je hoden, al. niečo, čo je hodné nasledovania ◘ fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať si, tvoriť; klásť niečo na papier písať; klásť niečomu medze nedávať možnosti rozvoja, obmedzovať niečo; klásť niekoho na lopatky a) premáhať niekoho b) (spoločensky) znemožňovať niekoho; kniž. klásť niekoho, niečo na roveň niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť (obyč. dve osoby, veci, javy); klásť niekomu [do cesty] prekážky brániť, zabraňovať niekomu v niečom; klásť niekomu niečo k nohám venovať, obetovať niečo niekomu; klásť niekomu niečo na srdce/dušu dôrazne niekomu niečo prikazovať; klásť otáznik/otázniky nad niečím pochybovať o niečom; hovor. klásť pod seba/na kopu vypúšťať výkaly, špiniť; klásť svoj osud/svoje šťastie do rúk niekoho zverovať sa niekomu, spoliehať sa na niekoho; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo za rovnaké, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím ▷ opak. kladievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ položiť
klásť sa kladie sa kladú sa kládol sa kládla sa kladúc sa kladúci sa kladenie sa nedok. zried. (kam) ▶ zaujímať ležiacu polohu, obyč. s cieľom spať al. odpočinúť si; syn. ukladať sa, líhať si: unavený otec sa večer kladie do postele ▷ dok. ↗ položiť sa