Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice; k. oheň zakladať; k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

k. otázky spytovať sa; k. odpor odporovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. základy niečoho zakladať, budovať; k. si za cieľ, k. za vzor

k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klásť kladie kladú kládol nedok.; klásť sa

klásť kladie kladú klaď! kládol kládla kladúc kladúci kladený kladenie nedok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ umiestňovať niekoho, niečo na nejaké miesto (obyč. do vodorovnej polohy), dávať, nakladať, ukladať: k. dieťa do postieľky; k. pacienta na nosidlá; k. taniere, jedlo na stôl; k. cesto na plech; k. kvety, vence na hrob, k pamätníku; k. mŕtveho do hrobu; k. tovar do kontajnerov, do regálov; k. bielizeň do skrine; k. drevo do pece; k. oheň zakladať, zapaľovať oheň; k. oká na zver; záznam zo slávnostného kladenia základného kameňa stavby; Už kládol ruku na kľučku, ale prv než by ju bol stisol, dvere sa znezrady otvorili. [M. Urban]; Už si zvykol kráčať uvoľnene, naisto kládol nohy, takmer ako človek, ktorý vidí. [E. Dzvoník]; Z veľkých hrúd hliny rukami miesia poddajnejšiu hmotu, kladú ju na kruh a hybkými prstami tvarujú krásu. [Vč 1981]klásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) týmto spôsobom zabezpečovať rozmnožovanie, znášať
2. (čo) ▶ umiestňovať niečo v istom poriadku, ukladať, inštalovať: k. tehly; k. dosky, parkety; k. na vozovku nový asfaltový kryt; k. koľajnice, potrubie; na ulici kladú inžinierske siete, elektrické vedenie; kladenie dlažby, podlahy
3. (čo) ▶ určovať, stanovovať niečo: k. si nereálne ciele; k. (si) podmienky podmieňovať svoj súhlas splnením niečoho; k. na niekoho vysoké nároky, požiadavky veľa vyžadovať, žiadať od niekoho; k. si za cieľ, za úlohu vytyčovať, usilovať sa dosiahnuť niečo; na prvé miesto kladie čestnosť
4. kniž. (čo (do čoho)) ▶ historicky, časovo zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do 12. storočia; rozkvet niektorých miest sa kladie do stredoveku; Činnosť vyhasnutých sopiek Štiavnického pohoria sa kladie do prvej polovice treťohôr. [J. Fekete]
5.ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: k. niečo do popredia uprednostňovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. odpor odporovať, brániť sa; k. otázku, otázky pýtať sa, spytovať sa; k. základy niečoho zakladať, budovať niečo; k. niekomu za vinu pripisovať niekomu vinu za niečo, obviňovať niekoho z niečoho; k. za vzor určiť niekoho, kto je hoden, al. niečo, čo je hodné nasledovania
fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať si, tvoriť; klásť niečo na papier písať; klásť niečomu medze nedávať možnosti rozvoja, obmedzovať niečo; klásť niekoho na lopatky a) premáhať niekoho b) (spoločensky) znemožňovať niekoho; kniž. klásť niekoho, niečo na roveň niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť (obyč. dve osoby, veci, javy); klásť niekomu [do cesty] prekážky brániť, zabraňovať niekomu v niečom; klásť niekomu niečo k nohám venovať, obetovať niečo niekomu; klásť niekomu niečo na srdce/dušu dôrazne niekomu niečo prikazovať; klásť otáznik/otázniky nad niečím pochybovať o niečom; hovor. klásť pod seba/na kopu vypúšťať výkaly, špiniť; klásť svoj osud/svoje šťastie do rúk niekoho zverovať sa niekomu, spoliehať sa na niekoho; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo za rovnaké, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím
opak. kladievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2položiť


klásť sa kladie sa kladú sa kládol sa kládla sa kladúc sa kladúci sa kladenie sa nedok. zried. (kam) ▶ zaujímať ležiacu polohu, obyč. s cieľom spať al. odpočinúť si; syn. ukladať sa, líhať si: unavený otec sa večer kladie do posteledok.položiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


klásť sa p. ukladať sa 2


klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


kúriť 1. palivom udržiavať oheň; používať ako palivo • klásť oheň: v peci ešte kúria, kladú oheňhovor. expr.: hajcovaťfakliť (intenzívne): v kachliach hajcujú uhlím; faklíme od rána

2. p. duriť 1


nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klásť, kladie, kladú, kládol, kladený nedok. (čo)

1. dávať na nejaké miesto, ukladať: k. koľajnice, k. tehly, k. dieťa do postele ukladať; k. jedlo na misu, k. cesto na plech; k. litery na papier o pomalom písaní; k. na papier (napr. svoje dojmy) písať; k. nohy (napr. rovno, od seba) chodiť; k. oheň zakladať, zapaľovať; k. do sporáka prikladať; k. vajíčka (o vtákoch, plazoch, červoch ap.) znášať; k. oká nastavovať na zver

k. základný kameň, k. základy niečoho zakladať, začínať robiť; k. nástrahy niekomu zákerne konať; k. prekážky do cesty niekomu robiť prekážky; k. svoj osud, svoje šťastie do rúk niekomu zverovať; k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; k. na niekoho veľké požiadavky, nároky veľa od neho žiadať; k. niekomu niečo k nohám obetovať, venovať; k. si za úlohu, za povinnosť vytyčovať, ukladať; k. niekomu niečo za vinu pripisovať mu vinu; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. váhu na niečo považovať za dôležité; k. odpor niekomu, niečomu odporovať; fyz. vodič kladie odpor elektrickému prúdu; k. otázky dávať o., pýtať sa; k. medze niečomu (napr. absencii) zabraňovať niečomu, obmedzovať niečo;

2. odb. časove, historicky zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do X. storočia;

opak. kladievať, -a, -ajú;

dok. položiť

|| klásť sa ukladať sa, líhať si: Na zhybku sa kládli závoje padajúceho snehu. (Bedn.); klásť sa na posteľ (Vaj.); pren. Dni sa kládli na dni (Heč.) šli za sebou; (Katarína) kládla sa mu k nohám (Chrob.) ponižovala sa, pokorovala sa pred ním;

dok. položiť sa


položiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho; čo, koho kam) dať, uložiť, zložiť, odložiť, vložiť na nejaké miesto (navrch al. dovnútra niečoho): p. batoh, kufor, batožinu na zem; p. knihu, tašku na stôl; p. chorého na nosidlá; Spiacu Lili položil pozorne na diván. (Vaj.); p. niekoho naznak, na chrbát, na brucho; Atrament položil nazad do poličky. (Bod.); p. niečo do zásuvky; Vytiahol brovning a položil ho do vačku. (Urb.); brvná položené krížom cez koľajnice (Vaj.); Nebolo čo na ne (uhlíky) položiť (Švant.) čím zakúriť. Nemám si čo do pece položiť. (Tim.); p. niečo nabok odložiť; p. veniec na hrob; Vranovský zdvihol dieťa a položil na lono. (Vaj.); p. niekomu ruku na plece; Slečna položila (Paľovi) ruku okolo krku. (Fr. Kráľ); p. si niečo (podušku, skalu) pod hlavu; p. si klobúk na hlavu; Položila okuliare na dlhý nos. (Tim.); p. do úst fajku (Tim.); Tu sa vám čosi páčilo, že ste položili znak. (Kuk.); p. niečo na miesto, na svoje miesto kam patrí; p. jedlo na tanier, na misu, na stôl; p. pred niekoho (napr. pred hosťa) jedlo, večeru, misu zákuskov predložiť na jedenie; p. niekoho do hrobu pochovať, pren. spôsobiť, zapríčiniť smrť: V mokrej pľúšti vydurila starú ženu zemiaky kopať. To ju položilo do hrobu. (Skal.) Žalúdok ma do hrobu položí. (Tim.); p. niekoho na máry vystrieť; p. (si) ruku na srdce gesto naznačujúce úprimnosť: Keby mi prišlo položiť ruku na srdce a povedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia... (Urb.) „Uver, ani jedna (hus mi nechybí),“ a položil si na prsia dlaň. (Kuk.); p. prst na ústa, na pery znamenie, aby sa mlčalo

p. nohu niekam vkročiť, prejsť po niečom: Na šírej rovine nenašlo by sa miesto, kde (Orendáč) nepoložil svoju stupaj. (Tat.) Na dlážke niet miesta, kam by mohla nohu položiť. (Jaš.); kniž. p. niečo na papier napísať: Nemám kedy počúvať vaše dlhé zprávy. Položte to na papier. (Pal.) Musím položiť na papier, čo som prežil. (Zúb.); p. niekomu niečo na plecia poveriť ho úlohou, zodpovednou prácou: prvá starosť na jeho plecia položená (Vaj.); p. život, dušu, hlavu za niekoho, za niečo zomrieť; kniž. položiť život na oltár drahej vlasti (Škult.); p. niečo na dobrý základ dobre začať; Veľký Herod položil to právo na nehnuteľný základ. (Hviezd.); p. základ, základy niečoho, star. i niečomu založiť niečo: Štúrovci položili základy spisovnej slovenčiny; položiť základ novému bytu (Kuk.); p. niekoho, niečo na lopatky poraziť, premôcť, zničiť: Zlá choroba položila ho na lopatky. (Jil.) Jeho vlastná taktika položila ho (fašizmus) na lopatky. (Žáry) Prvou ranou ťa položí na zem (Mor.) udrie ťa tak, že spadneš. To by ho ešte nebolo položilo (Sev.) premohlo, zničilo; p. ruku (zried. i ruky) na niečo, na niekoho chcieť si to privlastniť, zhabať, vziať: Položili ruku na jeho vklady. (Jes.) Ani banka nesmie položiť ruky na ich majetok. (Taj.) Nemci položili ruku i na samého Svätopluka (Škult.) zajali ho; p. všetko na jednu kartu riskovať, hazardne si počínať: Uvedomil som si, že som položil na kartu život. (Švant.); p. na niečo prízvuk, dôraz zdôrazniť: Na slovo „vŕtanie“ položil prízvuk. (Vaj.); p. za niečím bodku zakončiť, uzavrieť; nemá čo do úst p. nemá čo jesť, hladuje; (Triasli sa strachom), či bude zajtra čo položiť do úst (Letz) či budú mať čo jesť; Nesmel položiť do úst jedla (Vaj.) nesmel jesť; p. niekomu otázku opýtať sa niekoho na niečo; p. si podmienku určiť; kniž. p. niečomu hrádze, medze zastaviť, zamedziť niečo: Je hotový im (výstupkom proti Slovákom) hneď položiť hrádze. (Vaj.) Láska prekračuje i medze hrobom položené (Lask.) trvá až za hrob.

2. (čo) zložiť, odložiť, prestať držať: Položil gajdy a ide k nemu. (Tim.) Prežrel a položil lyžicu (Taj.) prestal jesť; p. pero, ceruzu, knihu prestať písať, čítať;

3. (čo) uložiť, umiestniť: p. dlážku, parkety, linoleum;

stav. p. koľajnice; p. vedenie, potrubie; p. tisíc m2 betónovej vozovky, omietky; p. 2.000 km ochranných hrádzí;

4. položený majúci, zaujímajúci istú polohu (najmä v teréne): Vyššie položené (polia) ostali ušetrené. (Laz.); role, položené vedľa seba; vysoko položené dediny v hornatých oblastiach; šikmo položené záhyby na sukni;

nedok. klásť

|| položiť sa (kam) zaujať ležiacu polohu, ľahnúť si: (Mikuš) položil sa zas na lôžko. (Hor.) Lili položila sa pohodlnejšie na mach. (Vaj.) (Loď) sa utíšila a položila sa na bok. (Kuk.); pren. V Paríži sa položila vláda (Karv.) padla, rozpustili ju;

nedok. klásť sa

Morfologický analyzátor

klásť nedokonavé sloveso
(ja) kladiem VKesa+; (ty) kladieš VKesb+; (on, ona, ono) kladie VKesc+; (my) kladieme VKepa+; (vy) kladiete VKepb+; (oni, ony) kladú VKepc+;

(ja som, ty si, on) kládol VLesam+; (ona) kládla VLesaf+; (ono) kládlo VLesan+; (oni, ony) kládli VLepah+;
(ty) klaď! VMesb+; (my) klaďme! VMepa+; (vy) klaďte! VMepb+;
(nejako) kladúc VHe+;
klásť_1 klásť klásť_2 klásť klásť_3 klásť klásť_4 klásť klásť_5 klásť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor