kláštor -a m. spoločný dom rehoľných osôb: založiť k.; vstúpiť do k-a do rehole
● žiť ako v k-e utiahnuto;
kláštorný, kláštorský príd.: k-á škola, knižnica; k. život i pren. prísny, utiahnutý
Červený Kláštor-kúpele Červeného Kláštora-kúpeľov L Červenom Kláštore-kúpeľoch m.
časť obce Červený Kláštor;
Červenokláštorčan, Kláštorčan -na pl. N -nia m.;
Červenokláštorčanka, Kláštorčanka -ky -niek ž.;
červenokláštorský, kláštorský -ká -ké príd.
Červený Kláštor -ného -ra L -nom -re m.
obec na východnom Slovensku v Kežmarskom okrese severne od Kežmarku;
Kláštor pod Znievom -ra L -re m. obec na strednom Slovensku v Martinskom okrese juhozápadne od Martina;
Kláštorčan, Znievskokláštorčan -na pl. N -nia m.;
Kláštorčanka, Znievskokláštorčanka -ky -niek ž.;
kláštorský, znievskokláštorský -ká -ké príd.
kláštor -a m. ‹n < l› (v kresťanstve a budhizme) uzavreté obydlie rehoľných osôb, jednotka cirkevnej rehole: františkánsky k.; k. klarisiek;
kláštorný príd.: k-á knižnica, škola;
kláštorský príd. k-á záhrada
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
kláštor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. bývanie rehoľníkov al. rehoľníc, sídlo rehole: benediktínsky, františkánsky k.; ísť, cstúpiť do k-a stať sa rehoľníkom (rehoľníčkou), mníchom (mníškou); žiť ako v k-e utiahnuto, prísne;
kláštorný i kláštorský príd.: k. kostol, k. majetok patriaci kláštoru, k-á cela v kláštore; k-é múry m. kláštora; zatvorený v k-ých múroch v kláštore; viesť k. život utiahnutý, prísny; stav. k-á klenba opierajúca sa na všetkých stranách na podporné múry
(jeden) kláštorský; (bez) kláštorského; (ku) kláštorskému; (vidím) kláštorského; (ó) kláštorský!; (o) kláštorskom; (s) kláštorským;
(dvaja) kláštorskí; (bez) kláštorských; (ku) kláštorským; (vidím) kláštorských; (ó) kláštorskí!; (o) kláštorských; (s) kláštorskými;
(jeden) kláštorský; (bez) kláštorského; (ku) kláštorskému; (vidím) kláštorský; (ó) kláštorský!; (o) kláštorskom; (s) kláštorským;
(dva) kláštorské; (bez) kláštorských; (ku) kláštorským; (vidím) kláštorské; (ó) kláštorské!; (o) kláštorských; (s) kláštorskými;
(jedna) kláštorská; (bez) kláštorskej; (ku) kláštorskej; (vidím) kláštorskú; (ó) kláštorská!; (o) kláštorskej; (s) kláštorskou;
(dve) kláštorské; (bez) kláštorských; (ku) kláštorským; (vidím) kláštorské; (ó) kláštorské!; (o) kláštorských; (s) kláštorskými;
(jedno) kláštorské; (bez) kláštorského; (ku) kláštorskému; (vidím) kláštorské; (ó) kláštorské!; (o) kláštorskom; (s) kláštorským;
(tri) kláštorské; (bez) kláštorských; (ku) kláštorským; (vidím) kláštorské; (ó) kláštorské!; (o) kláštorských; (s) kláštorskými;