kláštor -a m. spoločný dom rehoľných osôb: založiť k.; vstúpiť do k-a do rehole
● žiť ako v k-e utiahnuto;
kláštorný, kláštorský príd.: k-á škola, knižnica; k. život i pren. prísny, utiahnutý
kláštorný -ná -né príd. ▶ vzťahujúci sa na kláštor; súvisiaci s kláštorom; patriaci kláštoru; charakteristický pre kláštor: kláštorná budova, cela; kláštorná klenba; kláštorná komunita; k. majetok; k. kostol; kláštorná kaplnka, knižnica, záhrada; kláštorná škola; k. cintorín; kláštorné múry i pren. kláštor; k. život i pren. prísny; kláštorná výchova i pren. prísna; Kresťanská kláštorná a pustovnícka tradícia pozná niekoľko sľubov, najrozšírenejšie sú tri: sľub chudoby, čistoty a poslušnosti. [Anton Hlinka]; Keďže nechcel rušiť prísne kláštorné ticho, rozhodol sa, že sa bude do rána prechádzať po chodbe. [KN 2002]
kláštor -a m. ‹n < l› (v kresťanstve a budhizme) uzavreté obydlie rehoľných osôb, jednotka cirkevnej rehole: františkánsky k.; k. klarisiek;
kláštorný príd.: k-á knižnica, škola;
kláštorský príd. k-á záhrada
kláštorný p. zdržanlivý, prísny 1
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom • nevýbojný • tichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človeka • nesmelý • uzavretý • samotársky • pren.: kláštorný • kláštornícky • pustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky život • zakríknutý • zahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec
p. aj uzavretý
uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel
2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť
3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný
porov. aj utiahnutý, samotársky
4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy
zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre
kláštor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. bývanie rehoľníkov al. rehoľníc, sídlo rehole: benediktínsky, františkánsky k.; ísť, cstúpiť do k-a stať sa rehoľníkom (rehoľníčkou), mníchom (mníškou); žiť ako v k-e utiahnuto, prísne;
kláštorný i kláštorský príd.: k. kostol, k. majetok patriaci kláštoru, k-á cela v kláštore; k-é múry m. kláštora; zatvorený v k-ých múroch v kláštore; viesť k. život utiahnutý, prísny; stav. k-á klenba opierajúca sa na všetkých stranách na podporné múry
(jeden) kláštorný; (bez) kláštorného; (ku) kláštornému; (vidím) kláštorného; (ó) kláštorný!; (o) kláštornom; (s) kláštorným;
(dvaja) kláštorní; (bez) kláštorných; (ku) kláštorným; (vidím) kláštorných; (ó) kláštorní!; (o) kláštorných; (s) kláštornými;
(jeden) kláštorný; (bez) kláštorného; (ku) kláštornému; (vidím) kláštorný; (ó) kláštorný!; (o) kláštornom; (s) kláštorným;
(tri) kláštorné; (bez) kláštorných; (ku) kláštorným; (vidím) kláštorné; (ó) kláštorné!; (o) kláštorných; (s) kláštornými;
(jedna) kláštorná; (bez) kláštornej; (ku) kláštornej; (vidím) kláštornú; (ó) kláštorná!; (o) kláštornej; (s) kláštornou;
(jedno) kláštorné; (bez) kláštorného; (ku) kláštornému; (vidím) kláštorné; (ó) kláštorné!; (o) kláštornom; (s) kláštorným;