kisňa -e ž. subšt. debna;
pren., obyč. iron. (starý) stroj, prístroj ap.; kisnička -y -čiek ž. zdrob.
kisňa -ne -ní ž. subšt.
kisňa -ne -ní ž. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ subšt. 1. ▶ obyč. drevený obal, debna: k. na ovocie; zbaliť veci do drevenej kisne; Chceš truhlicu, ako sa patrí, alebo ti stačí bársaká rozheganá kisňa? [M. Švec] 2. pejor. ▶ (starý) stroj, prístroj (obyč. rádio, televízor): celý večer pozerá do kisne; v tej kisni nie je dnes nič zaujímavé 3. pejor. ▶ objemná, tučná, často staršia žena (obyč. ako nadávka): Tá stará kisňa je namojdušu šibnutá. [J. Papp] ▷ kisnička -ky -čiek ž. zdrob. k 1, 2: uložiť drevo do kisničky pri kachliach; Šofér otočil gombíkom rádia, v kisničke to zaprašťalo, zapískalo, potom sa ozval mužský hlas. [R. Kaliský]
kisňa p. debna
kisňa, -ne, -ní ž. niž. hovor. debna;
kisnička, -y, -čiek ž. zdrob.
gisňa p. kisňa
kisňa ž. (gisňa) 1. csl debna: Drevo mávam uložené kisňi pri šporhelťe (Návojovce TOP); Zabaľíme to do gisňe, abi sa to ňeporostúkalo (Čičmany ŽIL); F kisňi maľi bandurki (Kendice PRE) 2. miest. strsl truhlica: Má pónu kisňu hábou (Poltár RS); Mávali plnú kisňu víbavi (Ban. Štiavnica) 3. korba na saniach: kisňa (Rozbehy SEN) 4. pejor. žena silnej postavy: No ten si zal kisňu! (Prosné PB); Tá Mara, to je taká kisna, už ledvá ide! (Šípkové PIE); kisienka i kisnička ž. zdrob. k 1: Hej, nosiľi zme to v tich kisenkách (Zubrohlava NÁM); Obraté ovocie dáváme s košíkóv do kisničék (Trakovice HLO); kisňička na drevo (Pukanec LVI)
kisňa ž nem debna: kisne ssingluw (ZVOLEN 1637)